Zivot je ako bonboniera. Nikdy nevies co ochutnas.

Zboznujem prekvapenia. Hlavne ked su pozitivne a ked sa o nich nedozviem vopred.

Su to vitane odbocky z nudneho stereotypu. Cestovanie v taxiku, stretnutie znamej celebrity v potravinach alebo najdenie hrudiek v krupicovej kasi. Je to nieco, o com mozem potom donekonecna rozpravat. A o minulom tyzdni budem este dlho rozpravat.

Ten, kto by nevedel, pred dvoma tyzdnami v nedelu som mala meniny. Nemala som v plane robit nic specialne, iba sa zobudit so skvelou naladou, pozriet sa na kalendar, ktory mi visi na stene, a skriknut moje meno, pretoze som ho uz dlho nepocula vyslovene bez skomolenia. Tento den je vsak aj Saint Patrick’s day, co je irsky sviatok, ktory Americania slavia obliekanim sa do zelenej.Preto sme sa v sobotu vecer, den pred St. Patrick’s day vybrali oslavit to do jednej irskej kaviarne v Sioux Falls. Uz to samo o sebe bolo pre mna vzrusujuce, sediet niekde v kaviarni pri spolocenskej hre s Hannou a jej rodicmi a popijat hektolitre zeleneho caju. Ked sme si vsak objednali a ja som polemizovala, ktoru hru by sme mali hrat, zrazu do kaviarne vstupil Levi, moj kamarat z divadla a tracku. Karen mu ponukla miesto za stolom. Bola som prekvapenia, ale nevenovala som mu privelku pozornost, pocuvala som totiz odkaz od Kristiana. Zazelal mi vsetko najlepsie k meninam. Potom zrazu vsetci zacali vytahovat darceky a pohladnice. Ja som nemala sajnu, co sa deje. Potom mi doslo, ze mi blahozelali k meninam. Hannah mi dala darcekovu kartu do knihkupectva a Karen jahody v cokolade. Ja som im podakovala a objala ich. Levi bol stale od veci. To vsak este nebolo vsetko. Zrazu do kaviarne zacali prichadzat dalsie povedome tvare zo skoly a z kostola. Vsetci mi podavali darcekove tasky a obijmali ma.  To cvaknutie bolo pravdepodobne pocutelne az do Lomnice, ked mi doplo, ze pre mna pripravili meninovu party. Zacala som vydavat zvlastne zvuky, ktore mali byt prejavy radosti, u mna to vsak vyznelo ako parenie opic. Naposledy som taketo stastie zazila asi na Vianoce, ked som otvorila balik s CD Maroon 5. Vtedy sa Karen s Thomasom nevedeli rozhodnut, ci volat ZOO, sanitku alebo blazinec.

Tak tam vsetci moji hostia sedeli so mnou za stolom, co bolo asi 15 ludi. Hrali sme spolocenske hry a pochopitelne, smiali sa na dvojke Jared – Josh, ktori predvadzali citanie myslienok. Ja som bola cely cas v soku, ze niekto pre mna pripravil party a prekvapena nad Kareninymi organizatorskymi schopnostami. Zostali sme tam az do zatvorenia a potom nam casnici este na cestu zabalili nejake zelene muffiny. Zobrala som si zo tri len preto, aby som ich mohla pred kaviarnou slahnut do tvare Hanne a Jordan a pekne im to tam rozmazat. Oni mi to vratili a vsetci sme skoncili polepeni a poslahackovani. Dvestokrat som podakovala Karen za zorganizovanie niecoho takeho pre mna, ale stale mam pocit, ze som nepodakovala dostatocne.

V nedelu boli moje meniny a to som uz necakala nic, kedze svoju party som mala den pred tym. Na obed mi vsak upiekli Anjelsku Tortu s jahodami a pri obede som mala tanier s napisom: today, you’re special. Vecer som este vsetkych prinutila hrat so mnou spolocenske hry, takze moje meniny boli viac ako vyborne.

V pondelok som bola pripravena na kratky tyzden, pretoze v stvrtok sme odchadzali do Rapid City na All state band, v ktorej hrala Hannah na oboe. Navyse v utorok som mala svoju prvu sutaz z tracku, z coho som bola zelena od paniky. Odchadzala som po piatej hodine a sutaz sa konala vo vnutri asi hodinu od Sioux Falls. Isli sme tam autobusmi a ja som mala nervy na haku, pretoze nikdy som pred tym nesprintovala cez prekazky. Vonku bola stale zima, takze treningy sme mali vo vnutri a tam sme vzdy praktizovali bud sprint, alebo techniku preskakovania, nikdy sme to neskusali dat do kopy. Dovtedy som preskocila tak maximalne cez tri prekazky v kuse, aj to bez sprintovania a zrazu ma chceli postavit pred hotovu vec. Z dievcat som tam isla iba ja a este ta prvacka, ktoru Rikko zboznuje. Ked sme tam dosli, nemali sme cas na dlhu rozcvicku, hned sme boli postavene pred hotovu vec, co bolo v podstate dobre, pretoze som nemala cas na hlbsie rozjimanie nad tym, ako by som mohla privolat nejaky poziar alebo mimozemstanov na tu budovu, aby bola sutaz zrusena. Nasa prvacka hviezda vystartovala sekundu pred vystrelom, takze bola diskvalifikovana a nemohla sutazit. Ja som nemala cas na skore vystartovanie, mordovala som sa tam totiz s tymi stupakmi, ktore mi nikto nevysvetlil ako pouzivat. Neskoncila som najlepsie, ale rozhodne som neskoncila posledna, co drobne pridalo mojmu egu. Bohuzial, ako to dopadlo, to sa asi nikdy nedozviem, pretoze to nie je sutaz s cenami, oni to volaju “meet.” Ides, zabehnes a odides bez akychkolvek umiestneni. Odchod sa vsak nekonal, musela som tam prachniviet asi do deviatej, ked sa vsetky discipliny skoncili a autobus sa vracal naspat do Sioux Falls. Musim sa vsak priznat, ze som so sebou bola spokojna.

Ked som prisla domov o jedenastej, Hannah mala pre mna skvelu spravu. Jared ju pozval na jeho prom. Prom je tanec maturantov, na ktory sa dostanes iba ak si pozvana nejakym maturantom. Ja som uz nieco sipila, pretoze v pondelok po tracku za mnou Jared prisiel a snazil sa zo mna vytiahnut nasu adresu. Ja som mu ju nic netusiac dala a tak som mu nevedomky pomohla s pripravou velkeho pozvania. Jared totiz spolu s Benom a dalsim kamaratom Lukom prisli k nam domov a vianocnymi svetlami napisali PROM na nasej zahrade. Hannah bola cela bez seba,pretoze uz nejaky ten tyzden spievala o tom, ako chcela, aby ju niekto pozval na prom.

V stredu po skole som ocakavala, ze budeme mat lahky trening, kedze sme boli po sutazi. To, co nas cakalo, som ani vo sne necakala. Rozkazali nam behat po lavickach v telocvicni, dole je obrazok telocvicne. Styridsatkrat sme museli vybehnut hore, pricom osem krat kazdy schod, osem krat kazdy druhy schod, osem krat skakat kazdy druhy skok, osem krat na jednej nohe, osem krat na druhej nohe. Po kazdych styroch razoch sme robili sto brusakov, co je dokopy 1000 brusakov. Ja som padla na zem zelajuc si smrt po 30 razoch, pricom som splynula s tymi cervenymi lavickami ako chameleon. Domov som prisla ako matoha, nezelajuc si nic ani len jedlo. Potom Hannah presvedcila Thomasa, aby sme nemuseli ist vo stvrtok do skoly len kvoli prvym trom hodinam, pretoze sme aj tak odchadzali na obed do Rapid City. Plus, v skole mali nejaky career day, v ktorom nam rozpravali o vysokych skolach v Juznej Dakote a kto sa mohol uliat, ten sa ulial. Vtedy sa mi trosku vratil zivot do zivota, ale stale to nebolo ono. Este som musela Hannah masirovat chrbat a ona mi rozpravala o vsetkych jej planoch na prom. Pomaly mi to zacinalo liezt cez usi, pretoze mi bolo jasne, ze ja sa na americky prom nikdy nedostanem a ona akoby naschval tu o tom basni. Ale tesilo ma, ze sa jej splnil sen a niekto ju pozval.

Neskor prislo k baleniu a vyberaniu si siat na Hannin koncert v Rapid City, co mi zlepsilo naladu. Karen nebola doma, Thomas bol vo svojej izbe a Hannah bola uz prekvapivo dlho na zachode, ked zrazu zazvonil zvoncek. Nemala som v plane ist otvorit dvere, pretoze som bola prave v procese skusania si siat, presnejsie v tej faze, ked som nemala na sebe nic. “Lubiiiiiii, chod otvoriiiiiit, ja sa prezliekam a Hannah je na zachode.” pocula som z Thomasovej izby. “No to je fakt skvele, ja sa tiez prezliekam,” zvrieskla som, zhrabnuc prve saty z postele a obliekala si ich pocas toho, ako som sprintovala dolu schodmi. Otvorila som, polooblecena, cakajuc postara, ktory sa bude naramne cudovat nad mojim vecernym lookom. Namiesto postara tam vsak na kolene klacal Luke s napisom PROMENADA – asi tak ako slovo prom google translator prelozil. No neviem, kto bol prekvapenejsi, ci ja alebo Luke. Po par sekundach zizania mi doslo, ze by som sa asi mala poriadne cervenat za to, ze tam stojim ako blbec, predok siat vzadu. Zacala som si davat vsetky kusy oblecenia na spravne miesto, Luke stale na mna zizal a pravdepodobne cakal na odpoved. To som uz bola cervena asi ako jeho rysave vlasy a zrazu som len skrikla: “Ty ma pozyvas na prom?” Akoby to nebolo zjavne z toho, ze tam uz klacal peknych par minut v zime. Po chvili vnutorneho (pravdepodobne aj vonkajsieho) pistania som sa dopracovala k ano. Bol tam spolu s nim aj Jared a ked odisli, nastal kratky moment vreskania a skakania, ktory sa nedal porovnat so ziadnym inym. Vsetci su uz uzrozumeni s tym, ze nie som v poriadku.

Vo stvrtok sme teda odchadzali do Rapid City, Hannah sla autobusom spolu s ostatnymi deckami a ja som sla v aute s Hanninymi rodicmi a jej starym otcom. Cesta trvala asi 5 hodin a byvali sme znova s Johnom, Thomasovym kamaratom z vysky. Neskutocne som sa tesila na piatok, pretoze sme mali naplanovanu lyzovacku V Black Hills. Zapadna cast Juznej Dakoty je totiz jedine miesto, kde mozete najst nieco podobne kopcu. Isla som lyzovat iba s Thomasom, ktory nestal na lyziach asi 7 rokov a tak som v neho nemala velku vieru. Bola som vsak prekvapena, pretoze sa z neho vyklul skvely lyziar, dost som ho podcenila. Na zaciatku nam dokonca aj slniecko svietilo, co bolo povzbudzujuce. Milo som bola prekvapena aj z lyziarskeho strediska, bolo pomerne velke, mali dokonca aj cierne drahy. Na obed sa pocasie zopsulo, zacalo snezit a obloha sa zatiahla, plus vietor, ktory mi fukal rovno do tvare bez lyziarskych okuliarov. Kazda vlocka, ktora do mna vrazila, akoby mi polku tvare vylupla, ostra ako ihla. Bola som absolutne zmrznuta, takze sme to po case vzdali. V aute na ceste domov som si necitila moj prst na nohe, tak bol zmrznuty. Ked vsak prisla faza rozmrazovania, zrazu ma zacal nehorazne stipat. Pozrela som sa nanho, a pod nechtom mi svietila fialova modrina. Palec mi cely napuchol a bolelo to teda riadne, tri dni som krivala a takisto som nebola velkym fanusikom topanok alebo ponoziek. Najvacsou zahadou zostava to, ako sa tam ta modrina dostala. Nepamatam si, ze by som sa nejak udrela pocas lyzovania, moja teoria bola, ze mi ten palec zmodrel od zmrznutia, ale to nie je velmi pravdepodobne. V sobotu sa konal koncert, v ktorom Hannah hrala na oboe. Bolo to bravurnee a Hannah bola hviezda. Pocas mojho pobytu som tu dostala poriadnu davku hudby, v marching bande a zo vsetkych symfonickych koncertov, na ktore tu chodim. V nedelu sme sa vratili domov z nasho krasneho predlzeneho vikendu a v pondelok nas cakala skola. Spravy sa chyria rychlo a klebety este rychlejsie, takze ked jedno dievca na chemii vykriklo, ze idem na prom s Lukom, zostala som zahrnuta otazkami od 20 ludi z triedy. A mas uz saty? A kto je Luke? A kde pojdete na veceru? Lukea poznam z prveho polroku, pretoze som s nim mala Americku literaturu. Takisto je clenom Ben, Jared, Josh partie, takze obcas sa zucastnil nasich piatkovych movie nights. Luke je tiez v tracku, on je vsak v behu na vydrz / long distance. Pravidelne pocutjeho meno v skolskych oznamoch, ked hlasia, ze Luke Jelen znova zlomil skolsky rekord v paceri, cim porazil svoj predchadzajuci rekord. Ja zabenem 70 krat zo strany na stranu v paceri, on ma rekord 166. Nechapem.

V pondelok som sa obavala tracku, pretoze behat s mojim napuchnutym palcom nebola ziadna sranda. Ukazalo sa vsak, ze ten palec je najmensi problem, moj vacsi problem boli moje clenky, ktore ma z neznamych dovodov zacali boliet. Polovicu treningu v pondelok a utorok som si musela odsediet, pretoze kazdy pohyb nohou ma bolel. V utorok som uz isla k sestricke v skole, ktora mi dala lad a obviazala mi nohy a povedala, ze mam ploche chodidla. Nebola som tam jedina, toto je vraj obdobie, ked sa vsetkym zacnu prejavovat problemy suvisiace s behom. Trochu ma to mrzi, pretoze vonku je KONECNE pekne pocasie, takze trenujeme na trati a nie v telocvicni. Vcera bolo dokonca 17 stupnov, co je prilezitost vytiahnut kratke nohavice v Juznej Dakote.

Vcera bol prvy den velkonocnych prazdnin a ja som ho s Hannou stravila behanim po obchodoch a hladanim siat na prom, ktory sa kona 27. aprila. Hannah si uz nasla svoje princeznovske saty, ja so svojimi genetickymi predispoziciami rozhodovat sa nad dvoma rovnakymi vecami aspon tyzden som, pochopitelne, nic nenasla.

Teraz musim ist piect, takze kazdemu prajem peknu Velku Noc a prilis sa neprejedzte!