Stazovanie = moja natura

Ked ma moji rodicia poslali do Ameriky s tym, ze tu zmudriem, tak budu velmi velmi sklamani.

Musim vam o sebe nieco povedat. Su dve veci, ktore nemozem zniest a preto sa im snazim vzdy velkym oblukom vyhybat. Hlad a beh. Pochopitelne, mala som fazy vo svojej mladosti – hluposti, kedy som sa rozhodla ist behat, no vacsinou som si po 20 minutach behu uvedomila, ze to bola velka nerozvaznost a somarina. Pointa je, ze vzdy som si to po dvadsiatich minutach uvedomila a viac som sa k tomu nevracala. Neberte to zle, nie som sportove drevo. Basketbal, futbal, ci volejbal som schopna hrat, pretoze tam vidim dovod na behanie – nahanam loptu. Beh vsak sam o sebe pre mna nema vyznam, pretoze uhanam len samu seba. Tentoraz to vsak trva uz dva tyzdne a da sa povedat, ze sa stale drzim ako tak pri zivote. Rec je tu o TRACK, moji mili. Jeden den som si povedala, ze nepriatela si musim drzat co najblizsie pri tele a tak som sa pridala do track timu, co je behaci tim. Neviem, ako mi to napadlo, ci to bol peer pressure, alebo nahly zablesk v hlave, ale ked som sa tak raz rozhodla, pevne som si za tym stala aj po prvych troch dnoch. Postupne moje nadsenie ubudalo s pribudajucim mnozstvom kol, ktore  musime kazdy den zabehnut. Ono to totiz nie je ziadna sranda, ale kazdodenna makacka od 15:30 do 17:30..

A teraz ze co to ten track je. Track obsahuje viacero disciplin, ktore mozete najst aj na letnej olympiade ako napriklad 100m sprint, 400 metrov, skok do dialky, skok cez zrde, hadzanie diskom. A ked ma moja ucitelka telesnej jeden den zbadala na informacnom mitingu o tracku, hned si ma aj odchytila a povedala mi, aby som sa pridala do hurdles – prekazky, pretoze mam dlhe nohy. Znova raz, ja hlava derava, som sa dala na cudziu radu, pretoze som sama nevedela, co som chcela robit. Keby s tym niekto nebol oboznameny, tu mate video: http://youtu.be/AFNqbhJ3kmw

Prve dva dni tracku bolo iba testovanie. Behali sme 40 metrov v jedalni, skok do dialky(ja som dala 204cm), skok do vysky(pouhych 49cm), obratnost, hod medicimbalom, kliky(37) a vytah – tam som sa prekonala a dala som tri stvrtiny vytahu. El O El.

Treti den sa to vsetko zacalo. Kruta realita sa ukazala, pricom svalovica z testovania este nestihla odist. Po pravde, po poslednych dvoch tyzdnoch pre mna slovo svalovica stratilo akykolvek vyznam. Je to totiz sucast mna. Uz sa nebojim, ze ked pojdem na trening, tak ju dostanem, pretoze nemozes dostat nieco, co uz mas. A ja mam svalovicu v najcudnejsich castiach tela uz dva tyzdne v kuse. Este si pamatam, ze ked som prvykrat vyjadrila svoj zaujem o prekazky, kazdy sa na mna pozrel s diabolskym usmevom a milo mi povedal: “Zomries.” A vobec neprehanali. Na treti den, ked sme sa konecne stretli s trenermi jednotlivych disciplin, prvy pohlad a prve slova nasho trenera mi takmer vohnali slzy do oci. “Sto bicyklov na kazdu nohu a sto vykopov pre zaciatok.” Tu som plne pocitila sila slova zomries. Nikdy som sa velmi nezamyslala nad smrtou, az dokym som sa nepridala do tracku timu. Jedna z oblubenych viet trenera je totiz: “Ja vas kedykovek mozem donutit grcat.” Najprv som to brala jednych uchom dnu, druhym von, pretoze o zvracani od vycerpania som este nepocula. Kazdym dnom som mu vsak zacala viac a viac verit a viac a viac sa ho bat. Najvacsia nespravodlivost je to, ze VSETCI treneri ostatnych disciplin su ucitelia z Lincolnu, ktori su v styridsiatke a maju rodiny a zlutovanie. Vacsina z nich robila track iba na strednej skole. Dlhe trate je ucitel sociologie, vyskoky je dejepisar, sprint je chemikar. Hadajte, kto je trenerom prekazok? Nejaky blaznivy cernoch bezo zmyslu pre bolest, ktory zjavne dostal plne stipendium za behanie na vyske, a takisto behal aj v nejakej “americkej olympiade”. Stvrty den bol absolutne najhorsi, pretoze sme na zaver treningu museli este 10 minut behat po chodbach skoly. Ono by to bolo v poriadku, keby som si mohla ja bezkat svojim tempom. Lenze ja som musela drzat tempo so vsetkymi chalanmi a tym jednym dievcatom, ktore tam mame. O, a zabudla som spomenut, ze trener (Rikko) je pravdepodobne platonicky zalubeny do tohto dievcata, pretoze je to prvacka – antilopa, ktora robila track aj na zakladke a je super skvela. Okrem nej su tam este tri baby, lenze tie su proficky a mozu si robit co chcu, nikto im nic nekaze a nik sa o nich nestara. Takze ja som sa tam citila ako take patnaste koleso na kamione. V piatok som vsak presvedcila jedno dievca zo sprintovania, aby sa premiestnila do prekazok, pretoze ich uz robila na zakladke a aj to chcela skusit, ale nevedela, ci to nebude prilis tazke. Ubezpecila som ju, ze prekazky nie su VOBEC tazke a tak tam mam teraz aspon jednu kamaratku, ktora trpi spolu so mnou. Btw, vola Samara, ako z toho hororu. Najvtipnejsie bolo, ze  az po prvom tyzdni tracku, ked sme v piatok robili rozcvicku a ten trener – chemikar ma pozdravil: Hej Lubika, wazzup? si uvedomila, ze nie som z Ameriky. Trener chemikar ma nema v laske, pretoze som na zaciatku roka odisla z jeho triedy, ked som sa preradila do inej chemie. Hned ma aj v prvy den tracku spoznal. “Takze ty si ta vymenna studentka, ktora nechcela byt v mojej triede.”  To vzdy vesti dobry zaciatok priatelstva. A odvtedy sa kazdy den snazi vyslovit moje meno co najnezrozumitelnejsie. No a ked som ho opravila, Samara, ktora behala vedla mna, sa ma spytala, ze odkial som nabrala take meno. Ja som jej vysvetlila, ze teda rozhodne nie som z Ameriky. A ona bola v tom, ze som odtialto. To iste sa mi stalo minuly tyzden na chemii. Kazdy mesiac mame novy zasadaci poriadok a ked mi Emily raz pocas chemie povedala: “Uz ti zostava iba 10 tyzdnov a musis ist domov,” tak sa moja spolusediaca spytala, ze kde domov a ze ci nie som odtialto. Po dvoch tyzdnoch sedenia so mnou si neuvedomila, ze nie som Americanka.

Vo stvrtok som potom prisla domov taka znicena po celom prvom tyzdni, ze som si len lahla na podlahu a nepohla sa, dokym mi pod nos netrcili banan a arasidove maslo. Do postele som sla o deviatej. V piatok rano som sla do skoly so strachom z toho, co nas caka v tracku. Najviac som bola v ocakavani z toho, ako budem robit akukolvek fyzicku aktivitu so svalovicou po celom tele. Neocakavala som ziadne ulavy, alebo lahky den, pretoze nieco take neexistuje. Avsak ten den som zvladla, pretoze vecer sme mali naplanovanu dalsiu navstevu Jaredovho domu. Ma to byt posledna, lebo on ma tiez track a preto hostovanie viac nebude mozne. Tak ako som bola mrtva po skole, tak som nemala absolutne ziaden problem hrat futbal v Jaredovej pivnici, zdvihat cinky, hrat pinpong ci pantomimu. Domov sme s Hannou dosli o jednej v noci, potom ako nas Jared nakrmil polnocnym mac&cheeseom.

V sobotu som sa zobudila o dvanastej, pretoze spankovy deficit bol na mne zjavny. Prvy pohyb bolel, druhy tiez, po chrbte mi pravdepodobne presiel valec, co vyrovnava asfalt.  Vikend som stravila mentalnou pripravou na nasledujuci tyzden a strihanim Hanninych vlasov. Nebolo to kvoli tomu, ze ju nemam rada, vysvetlila som jej, ze ja som velmi skusena kadernicka. Mam za sebou historiu strihania vlastnych vlasov (do tvaru helmy), farbenia (na cerveno), strihania ofin, ci jednoducheho podstrihovania. Vybrala si moznost podstrihnutia. Este som si stiahla noty na Nie sme zli od Elanu a spolu s Hannou sme to spievali. Jej vyslovnost je ocarujuca.

Verte ci nie, v pondelok som sa skoro triasla od strachu, ked som sla do skoly. Povedala som si vsak, ze dva tyzdne vydrzim, aj keby to mali byt moje posledne. V pondelok som sla oficialne oznamit ucitelovi divadla, ze sa vzdavam pomockarne pre vyssie dobro. Muzikal sa totiz prelinal s trackom. Mimochodom, fakt dufam, ze tam to dobro niekde najdem. Po treningu som bola prekvapena, ze to bola celkom sranda, pretoze som tam mala Samaru. Zaprisahavala som sa, ze sranda a track uz nikdy nedam dokopy. Ked sa vsak nechcem citit mizerne, tak sa jednoducho pozriem na tych, ktori trenuju na 800m. Ich treningy pozostavaju z behu 11 kilometrov vonku, nech je pocasie akekolvek. Tipujem, ze z povodnych 200 ludi, ktori sa prihlasili do tracku, uz 100 z nich odislo. V stredu sme sli prvykrat vonku na trat, pretoze zasvietilo slniecko a jar vyzerala na dosah. Jared sa rozhodol, ze bude robit prekazky okrem povodneho skoku do dialky a vysky. Je to pochopitelne, pretoze ma asi meter devatdesiat. Je maturant a v tracku je od zaciatku strednej skoly. Prekazky vsak nikdy neskusal. A ked som ho videla vonku skakat, tak som vypukla do smiechu. On totiz nemusi ani preskocit tu prekazku, on ju jednoducho prekroci. Po skonceni treningu som znova vopchala sranda a track do jednej vety.

Bol vsak este jeden strasiak, ktory nado mnou visel. Vsetci bezci na kratke trate mali den, ked ich vyhnali vonku na jeden kopec asi 10 minut chodze od skoly. Tam museli ten kopec vysprintovat 6 krat. Nas Rikko vsak povedal, ze my musime pracovat na technike prekazok a tak som prvykrat v zivote bola stastna, ze som s Rikkom. Vedela som, ze nas to skor ci neskor bude cakat. Ten den prisiel tento stvrtok. Pocasie bolo prvykrat od zimy tak krasne, ze som mohla byt v kratkych rukavoch. Mali sme 13 stupnov C a slnko svietilo ocarujuco ziarivo a blizko. Kruta realita tak bola aspon trochu nadejnejsia. Vyhnali nas na Tuthill. Uz to slovo samo o sebe obsahuje Kopec. Tak si viete predstavit, ake to musi byt, vysprintovat ho 9 krat. O, zabudla som vam este spomenut, ze pred dvoma tyzdnami v nedelu som sa bola sankovat na Tuthille. Bola som tam asi hodinu a pol a kopec som zisla 19 krat. KAzdy krat som sa pritom zadychala ako kon. A teraz sme ho mali vysprintovat.

Napriek vsetkemu mi z neznameho dovodu prinasalo radost behat cez dzabanicu zo snehu a slapat do mlak, ktore ma cele ospliechali blatom. Presne tak, na konci som sa citila, akoby som mohla dobyt Samovu risu, i ked mi otvorenie skrinky robilo problem, lebo sa mi ruky triasli od vycerpania. A v tento den som konecne zistila, ze zvracat od vycerpania nie je len rozpravka. Boli tam totiz chalani, ktori sa tak hrozne presilili, ze po 7 razoch to nevydrzali a asi traja sa tam vytyckovali. Takze nebola to ziadna sranda, avsak kopce mam aspon na chvilu z krku. V piatok mal byt najteplejsi den tyzdna a ja som nasla v sebe dlho stratenu energiu. V piatky chodievame s Hannou rano do skoly o 6:45, pretoze v jedalni serviruje Collision ranajky zadarmo. Je to krestansky klub v skole a ja s Hannou tam chodievame robit hrianky. Ja som sa nielenze rano zobudila, aby som tam isla, aj som tam bicyklovala aj s Hannah. Nakrmili sme decka a po skole som bola celkom nadsena, ze ma caka track. Sice tam skoro nikto nebol, pretoze Lincoln chalani hrali finale basketbalu a vsetci sli na tu hru, trening nebol zruseny. Zasprintovali sme osem 150 m na trati a potom sme vo vnutri cvicili s prekazkami. Ja som si pomerne ista, ze na konci skolskeho roka budem mat nohy ako Arnold. Ked som si po treningu uvedomila, ze musim ist este na bicykli domov, hned som sa nahnevala na svoj entuziazmus z rana a chcela som zostat v skole cely vikend. Na ceste naspat to je totiz asi 5 krat zlozitejsie, pretoze musim vybicyklovat hore Tuthillom aj so skolskou taskou. To je originalny sposob, ako znechutit myslienku na domov.

Takze ako ste si vsimli, moj zivot sa toci okolo tracku. Na composition sme skoncili citanie Freedom Writers a teraz mame napisat akykolvek navod a potom ho prezentovat. Ja som si vybrala: ako skakat cez prekazky. Freedom Writers bola absolutne uzasna kniha, ktora sa sklada z jednotlivych prispevkov. Najlepise na tom je to, ze tie prispevky boli skutocne napisane deckami z LA, ktore sa kazdy den stykaju s gangami, drogami, domacim nasilim a chudobou. Potom prisla jedna ucitelka, Mrs. Gruwell, ktora ich naucila vazit si samych seba a bojovat za to, co chcu. Tato ucitelka obetovala tak vela kvoli nejakym cernochom ci mexicanom, ktorym nikto nedaval nadej, ze zmaturuju, alebo sa doziju 16 roku zivota.

Buduci tyzden sa nechystam do skoly viac ako dva krat. V utorok je totiz prva sutaz z tracku, na ktoru som bola vybrana aj ja, a vo stvrtok odchadzame do Rapid City, kde ma Hannah all state band. K tej prvej casti: prosim, modlite sa za mna, aby som sa neroztiahla na podlahe v strede preskoku pred vsetkymi ludmi.

Este vas musim informovat o novej Twitterovej senzacii. Tak ako je na internete Harlem Shake absolutne viralne video, tak aj moje tancovanie je velmi oblubena zabavka na skole. Hannah dostala zachvat smiechu, ked ma videla, tak sa rozhodla natocit to a zverejnit. Tak sa zasmejte aj vy.

http://youtu.be/yOXVg_xosok

 

Reklamy
Poznámka | This entry was posted in Uncategorized. Bookmark the permalink.

7 Responses to Stazovanie = moja natura

  1. Anka píše:

    Jej Lubika aj mna prihlas na ten Track – maju este volne miesto :-)!!!! Ja by som to chcela skusit tiez, mozno nie tie prekazky, lebo som nizka ale hocico :-)……tak napr. na zakladke som skakala dialku (do piesku) celkom dobre. Len si to uzi a zasportuj! Momentalne zazivam take svalovkove stavy na 2-3 den po tom, co idem na Cross fit- je to super. To uz iba 10 tyzdnov a uz si tu? Teda to zbehne rychlo…

  2. maminia píše:

    Anka, tie prekážky by som nevylúčila úplne, myslím, že keď nepreskočíš, tak podlezieš – no do cieľa sa úspešne dostaneš :).
    Mám pocit, že nepatrím do Vašej kategórie “športových samomučiteľov”. Moja športová kategória sa volá lietanie na metle :). Btw., Vanda včera vyhrala prvé miesto v tanečnej súťaži Dance Star Slovakia v solo choreografii. A súčasne aj v skupinovej choreografii vyhrala ich tanečná skupina postup na Dance Star World Tour do Portorožia 15. – 19. mája. http://www.esdu.org/esdu-news/esdu/next-stop-dancestar-slovakia-2013
    Tak Vám všetkým držím palce, nech sa Vám darí a aby ste uspeli vo Vašich športových disciplínach.

    • Ujcek píše:

      Perfektne, gratulujem Vande, to je super. Ten tanecny talent ma urcite po mne. Ked som bol na gympli tak som sa zucastnil konkurzu do tanecnej skupiny Trend 🙂

  3. Anka píše:

    Vanda, no isto to mas po Dusanovi. O tom konkurze vieme vsetci ale iba raz prvy a poslednykrat tam bol :-)….Ale Vanda GRATULUJEM aj ja! Hod video na youtube nech si ta pozrieme.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s