Hakuna Matata

Viem, ze je to absolutne nepochopitelne, ale moj cas sa mi uz velmi rychlo krati. 31 kil oblecenia a plysakov som uz poslala na Slovensko a teraz uz ma len caka poslat samu seba. Skolsky rok uz mam taktiez za sebou, comu by som nikdy neverila. Posledny den sme mali piatok sedemnasteho, a ukoncili sme ho velkolepo. Po dvoch narocnych dnoch koncorocneho testovania sme mali rozluckovu party s Estebanom, vymennym studentom z Ekvadoru. Bolo na nu pozvanych asi 200 ludi , co je pomerne vela na moj vkus. Esteban sa rozhodol usporiadat ju este s jednym kamaratom u nich na zahrade, kde maju aj bazen. A kazdy vie, ze bazenova party neskonci sucha, ani ked sa neplanujes namocit. Bodaj by mi to niekto povedal pred tym. Tri krat som nedobrovolne skoncila oblecena v bazene, pretoze Levi si zjavne myslel, ze je to hrozna sranda hadzat ma tam. Takisto sa tu zacala sezona open houseov, co su party, ktore usporiadavaju maturanti. Kazdy maturant ma nejake dve hodiny party v svojom dome, pricom vacsinou tam prides na takych dvadsat minut, podpises sa im do knihy a zablahozelas im k zmaturovaniu a zjes vsetko jedlo, ktore ti tam ponukaju. Hannah mi povedala, ze minuly rok bola v jeden den na 17 open housoch, co si ani neviem predstavit, lebo ja som bola minuly vikend na 4 v jeden den a ledva som sa mohla pohnut od mnozstva jahod, kolacov, a pizze, ktore som zjedla. Potom sme v sobotu isli na farmu k Hanninemu bratrancovi, ktory tiez prave zmaturoval, takze on mal tiez oslavu. Bola tam hrba ludi, ale ja som sa radsej isla porozpravat s hrbou krav, s ktorymi som si posmutila nad ich buducim osudom hamburgerov. Teda, az tak som sa neporozpravala, pretoze tie kravy si o mne zjavne mysleli, ze nie som celkom v poriadku. Na to som si zvykla, lebo ludia si niekedy myslia to iste. Pomalicky sa priblizovali k ohrade a ja som si zobrala 10 sekund na premyslanie, ci by taka ohrada zvladla 70 ciernych krav rutiacich sa na mna. Velmi mudro som usudila, ze asi nie a pomaly som bosa odkracala prec. Nechcelo sa mi vsak vratit sa k hrbe ludi, lebo ich pohlady su niekedy este nebezpecnejsie ako pohlady krav. Preto som bosa prechodila celu farmu a dosla k mociaru, kde som skusala, ci mociare, ktore ta postupne stiahnu ku dnu zatial co ty sa nemozes ani pohnut, su realne. Ale kedze som tu, tak je celkom zjavne, ze tamten nebol ozajstny.Chvilu som tam sedela a potom sa ku mne pripojila Hannina sesternica Tanya. Sedeli sme tam asi styri hodiny a rozjimali nad tym, ako je vonku krasne, a ake je vsetko tiche v porovnani s mestom. Mali sme aj velkolepe plany ist v noci spat vonku do zahrady, ale rodicia vedia, ako ti zrujnovat sny, takze nam to zatrhli. Boli sme aj vdacne, pretoze v noci sme zazili obrovsku burku. Tanyin oco nam v strede noci zatrepal na dvere a vlietol dnu. Najprv som si myslela, ze to prisiel Hagrid oznamit mi, ze ma prijali na Rokford ako prisiel aj k Harrymu pocas burky v Kamenovi Mudrcov. Velkost aj hlasitost by sedeli. No namiesto toho sa nas spytal: “Hej dievcata, chceli by ste si pozriet pravu juhodakotsku burku v akcii?” Popravde, vtedy by som vedela rozzut aj mokry papier, pretoze nikto nebude budit Krakena v strede noci. Zmohla som sa vsak iba na presvedcive NIE, zatial co sa Hannah a Tanya postavili z posteli a isli si pozriet vonkajsiu laser show. Pochopili, ze nema vyznam snazit sa dostat ma z postele. Postel je seriozne zazrak bozi. Odkedy nam skoncila skola, konecne mam cas aspon trochu si ju ocenit. So skolou nam vsak skoncil aj track, co je zla sprava. Posledne dva meety, ktore som vsak mala, boli maximalne uspesne. V utorok, siedmeho maja, sme mali jeden na Ogormane. Prisiel nas tam aj povzbudit nas cierny trener Ricco, co som absolutne neocenila. Pocasie vsak bolo krasne, konecne neprsalo a takisto mi vietor Fujak nevyrazal dych ked som sa ako raketa rozbehla zo startovej ciary. Haha. K raketovej rychlosti mam este daleko. Avsak, trojkrokovala som vsetkych 10 prekazok, co sa mi nikdy predtym nestalo a bola som na seba nehorazne hrda, pretoze som prekonala samu seba. Potom bol cas na stres pred 300 metrov prekazkami, lenze ja som bola tak spokojna sama so sebou, ze som bola v oblakoch. 300 metrov cez prekazky som takisto dominovala, skoncila som s rovnakym casom ako prvacka oblubenkyna a tym som prekonala svoj vlastny rekord.
O dva dni neskor, stvrtok, bol nas posledny meet sezony. Ked som sa pozrela na rozpis, co bezim v tom meete, skoro sa mi oci vygulili. Trener ma totiz zapisal na 100 metrov cez prekazky, sprint na 100m, 200m sprint a 300m cez prekazky. Doteraz mi nie je zname preco tak urobil, pretoze ja som nemala ziadne skusenosti s behanim tych sprintov. O 200 metroch sprint som nemala ani sajnu. Mam to sprintovat na 100 %, ci je to aj na vydrz? Povedala som si vsak YOLO a zabehla vsetky styri discipliny. Najhorsie bolo asi to, ze hned po 100 metroch prekazkach isli 100metrov sprinty, cize som sa nestihla ani vydychat a znova som bola na rade. Potom som mala chvilu cas pred dalsimi prekazkami, no po nich hned nasledovali sprinty na 200 metrov. Musim sa tiez pochvalit, ze som v 300 aj 100m cez prekazky skoncila piata z takych osemnastich. Tym som teda dala oficialne zbohom mojej sprinterskej kariere, ktora trvala neskutocne tri mesiace. S prekazkami som sa vsak nerozlucila natrvalo, pretoze na treningy som este chodievala aj posledny tyzden skoly, i ked to boli treningy uz len pre tych, ktori sa dostali na State meet.

Posledny tyzden skoly. Testy. Namiesto ucenia sme si vsak spravili predlzeny vikend s rodinou a sli do Omahy, Nebraska, kde maju skvelu ZOO. Byvali sme v Embassy Suites, co je jeden z tych super duper hotelov, v ktorych sa bojis kracat, pretoze mas strach, ze nieco poskriabes, rozbijes alebo oblejes. Neobmedzene mnozstvo Skittles, Snickers a dalsich cokolad k tomu bola len dalsia cesta ako sa stat rozmaznanou. Bol s nami aj Kristian, pretoze jeho prvy rok na vysokej uz uspesne skoncil. A neviem, ci ste si vedomi, co Kit, ja a Hannah v jednej miestnosti s rodicmi mozeme sposobit. V prvom rade vela hluku. Pre rodicov to je skuska odolnosti a nervov a len ti najsilnejsi maju sancu prezit. Ked som mala takych 10 rokov, tuzila som po tom, aby som mohla mat 17 a byt dospela a zodpovedna a byt prikladom. Teraz vsak viem, ze sa nieco take nestalo a svoju vekovu kategoriu teda nereprezentujem vo velmi dobrom svetle. Vzorom som sa teda rozhodne nestala a stale cakam, kedy budem mat pocit, ze naozaj som dospela, pretoze ja sa vacsinou citim, ze som na rovnakej urovni ako ked som mala 10. Nastastie, nasla som si Hannah a Kita, ktori so mnou mozu zdielat moju nevyspelost a preto sme vacsinu casu neznesitelne hlucni.

V ZOO sme stravili cely den, porozpravala som sa so zirafami a zelala si, aby som mala ich nohy na behanie cez prekazky. Opice dostali odo mna specialnu pozornost, pretoze su opice.   V hoteli sme potom sli do bazena, hrali sme spolocenske hry a jedli pizzu. V nedelu sme sa na ceste domov zastavili v nakupnom centre, kde sme stravili dobru polku dna, co zjavne tesilo vsetkych okrem mna a Thomasa. Karen je velka nakupovatelka, takze bola v raji. Ja som skoncila styri hodiny tulajuc sa po obchodoch. V jednej predajni ma zastavila predavacka, ktora sa ma spytala, ze co tak sama, a ja som sa jej na oplatku postazovala s mojimi problemami so zivotom. Ona ma zato zadarmo namalovala, za co som jej bola vdacna, lebo mi zabila cas.
Na ceste domov som mala velke plany ucit sa na moj semester test z AP biologie, ale ked som v aute, tak mam pocit, ze je to najlepsi cas na spievanie vdaka akustike, a tak sme s Hannou a Kitom predvadzali svoje talenty. Problem je ten, ze oni maju skutocny talent a ja si len namyslam, ze mam talent.
Posledny tyzden skoly som sa planovala ucit. Planovala. Verila som vsak svojim schopnostiam natolko, ze som sa k uceniu nikdy nedostala. Namiesto toho som vo stvrtok vecer s rodinou navstivila collision banquet, na ktorom sa hodnotila uspesnost celeho skolskeho roka. Collision je ta krestanska organizacia, kvoli ktorej som par krat v piatok rano vstavala o siestej, aby som mohla ist servirovat ranajky deckam v skole. Testove dni stvrtok a piatok ubehli bez vacsich stresov pre mna. Najviac som sa obavala mojho testu z telesnej, co je pomerne vtipne. Prekonala som svoj rekord v paceri, dotiahla som to az na 80. Ukazalo sa, ze ucenie by bolo zbytocne, pretoze z kazdeho testu som dostala minimalne 96%. AP bio aj matiku som z neznameho dovodu dala na 100%. PRavdepodobne to bude zo vsetkych tych worksheetov, ktorymi nas vsetci ucitelia zavalili posledny tyzden. Posledny den som opustala skolu s tym, ze vacsinu deciek a ucitelov uz pravdepodobne nikdy neuvidim.

No a mame tu prazdniny. Nudit sa vsak cas nemam, pretoze najprv som musela dobehnut vsetko, co som nestihla, ked sme mali skolu. Zacala som dokladnym vydrhnutim svojej izby a zbalenim 30kg oblecenia, ktore som poslala v boxe na Slovensko. Fakt dufam, ze ten box este niekedy uvidim. Jeden den sme sli hrat bowling, kde som narovinu prehrala. Mala som aj banquet z tracku, na ktorom sa odovzdavali ceny za celu sezonu. Ja som dostala specialne ocenenie od mojej trenerky na uspesnu karieru a za to, ako rychlo sa mi to podarilo nachytat. Mali sme tiez zahradnu party u nas doma pre decka z collision. Hrali sme ninju, v ktorom som majster a potom taku skvelu hru, ktora sa vola vacsie a lepsie. Rozdelili sme sa do piatich timov po styroch a kazdy tim dostal spinku. S tou sme potom sli do domov na ulici a pytali sa, co by nam mohli dat za tuto spinku. Najprv sme dostali lepidlo, ktore nam niekto vymenil sa gulu na vrh. Za tu nam niekto dal velkonocny kosik, ten bol vymeneny za taniere, tie za puzzle. Tam sme skoncili po pol hodine hrania. Jeden tim vsak dostal od niekoho posilnovaciu masinu a dalsi tim skoncil so snowboardom. Keby sme mali take tri hodiny, dosli by sme aj k nehnutelnostiam.

Vcera sme sa vratili z dalsieho vikendu na farme, kde sme boli slavit Memorial day za vsetkych, ktori zomreli vo vojne, alebo zomreli. Musela som tiez povedat konecne zbohom Kitovi, pretoze jeho uz pred svojim odchodom neuvidim, lebo pracuje mimo mesta. Bola to jedna z tych horsich veci, ktore som kedy musela urobit. Bola som sa uz rozlucit aj s Lukom na jeho open house, pretoze toho uz neuvidim. S ostatnymi ma to este len caka a poviem vam, nie je na tom nic prijemne.

Este stastie, ze doma ma cakaju pirohy, smradlavy pes a milujuca rodina. Hakuna Matata.

Reklamy
Aside | This entry was posted in Uncategorized. Bookmark the permalink.

6 reakcií na Hakuna Matata

  1. maminia píše:

    neboj sa, kondičku si doma môžeš trénovať vysávaním, luxovaním…
    P.S. nieže si to rozmyslíš a nedoletíš, lebo my sa všetci už na Teba tešíme, vrátane Boďa 🙂
    Šťastný let!!!

  2. Ujcek píše:

    No super ze uz ides domov a nemusim viac citat tie dlhe blogy.

    • Tetuška píše:

      Len sa velmi nevytešuj,ved ešte stále vás bude deliť dosť veľa km :-). A od jesene potom ešte viac, keďže nás chcete pre zmenu opustiť vy – takže opäť možno nastúpia len tie blogy :-D. Ľubka, dúfam, že keď pošleš samu seba, tak sa cestou domov nestratíš, ako Tvoja batožina na ceste tam. Všetci sa už na Teba tešia.

  3. starka píše:

    Aj starka sa uz na teba tesi aby ti mohla navarit perkelt ktory si spominala aj v niektorom blogu heheh , len neviem ci este trafis ku nam, Musis mi vsak dat vediet kedy to mam uvarit., Citam vsetky tvoje blogy len te n posledny nie celkom lebo je dlhy a ja som bola na operacii s okom minuly tyzden tak sa mi zle citalo. preto tak neskoro pisem.. Vymenali mi sosovku..Dufam ze to bude teraz dobre. Neviem ci ta moj komentar este stihne v USA alebo uz len doma ale to je jedno aj tak sa na teba tesime. Ahoj a stastny let.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s