May the fourth be with you

Ahojte fanusikovia StarWarsu, aj vsetci ostatni vsedni ludia.

Cas na rozpravku. Kde bolo tam bolo, zila raz jedna princezna. Volala sa Leia. Okrem toho, ze bola dcera Darth Vadera, bola takisto aj majsterka v ucesoch. Jedneho dna som sa rozhodla, ze moje vlasy na prom musia vyzerat ako vlasy prineznej Lei, a tak mi to moja milovana sestra splnila. Mierne sa pri tom napotila, pretoze ja som velmi kriticka a neuspokojim sa len tak s hocicim, no napokon uspela. Jeeeee, prooom!

Dlhoocakavany den nastal. Dvadsiaty siedmy april, sobota. Den pripravy. Moj a Hannin partner na prom maju preteky s tracku, ja som sa z nich vyzula, pretoze domov mali prist o druhej a ja by som sa v zivote nestihla dat dokopy pred pol piatou. Nakoniec sa vsak ukazalo, ze domov nedosli az do stvrtej, takze stastie, ze som nesla. Vonku bolo slnko, co bol asi tak jeden den z dvoch, co sa tu taky necakany vyjav udeje. Kolkokrat v zivote ste videli patnoheho psa? Tolkokrat videli v Juznej Dakote modru oblohu. Ja som to vyuzila a dve hodiny som stravila citanim 60 stran z AP biologie vonku na zahrade. Hannah isla vyzdvihnut kvety, ktore dievca da partnerovi na sako. Potom sme mali obed, mac&cheese, a zacala sa intenzivna priprava na vecer. A kedze mna stastie obchadza viac ako patnoheho psa, vo stvrtok som si na svojom track meete spalila ksicht. Dostala som tym ocarajucu cervenu farbu do liciek a Rudolfov nos. Genetika je bosorka. Cely den som preto vrstvila Aloe vera na svojom nose, dufajuc v zazrak. Vsak co, moj partner je rysavec, aspon splyniem. A napriek tomu, ze ja som presvedcena, ze som talentovana hairstylistka i kozmeticka, Karen mi neverila, takze som sa musela zverit do jej ruk, co sa tyka akehokolvek stajlovania. Takisto mi musela zmensit saty, pretoze boli nejake velke, ale to bol ten najmensi problem, kedze boli z eBayu za 45 dolarov. O dve hodiny neskor sme s Hannou stali pripravene pred dverami, cakajuc na nasich partnerov, dufajuc, ze si z nas len nevystrelili s tym pozvanim. Nastastie sa nad nami zlutovali a ked dosli, Karen nas odfotila zo vsetkych moznych uhlov, specificky ked som sa snazila pripichnut kvet na Lukovo sako bez toho, aby som sa mu dostala pod kozu, s makcenom.

Potom sme mali naplanovanu veceru v Grille 26. V nasej prom skupine sme mali 25 deciek, pricom takych jedenast bolo mne absolutne neznamych, len sa k nam nejako prisackovali. V restauracii sme mali mensie problemy rozhodnut sa, kto bude kde sediet, pretoze nik nechcel byt ta dvojica sediaca s jedenastimi neznamymi. Musim si pripominat, ze sa nemam na co stazovat, pretoze sme mohli skoncit ako skupina 70tich ako jedno dievca z tracku. V restauracii som na seba typicky vyliala vodu a vbehla do panskych zachodov namiesto damskych. A ako sa patri na nas vek, pocas cakania na jedlo sme popytali casnikov, nech nam donesu voskovky a s Lukom sme kreslili na papierovy obrus na stole. Najvacsiu zabavu sme mali, ked som nakreslila curajuceho psa a potom do jeho mlaky spadol kusok cokoladoveho kolaca. Hej, trochu som v Amerike dospela.

Po jedle sme sa sli spolocne fotit (je zjavne, ze to chlap planoval. Zena by sa nesla najprv najest do prasknutia a potom fotit.) Ja som sa modlila, aby aspon jedna z tych sto fotiek bola ako-tak pouzitelna, kedze vacsina z nich bola s vtipnymi vyrazmi a divnymi pozami. Okolo deviatej po nas prisla limuzina, na ktoru sa vsetci chalani zlozili. Kedze nas bolo tak vela, museli nas zobrat na dvakrat. V limuzine som sa citila ako vystrihnuta z americkeho filmu, husto sme tancovali na hudbu, ktora bola na plne pecky, a strnkali si sampanskymi poharikmi bez sampanskeho. Limuzina nas doviezla do centra na miesto, kde sa konal nas prom. Ked sme dosli dnu, skoro nikto netancoval. My sme to tam vsak poriadne roztocili a po chvili bol parket plny. Vacsinou sa vsak nejednalo o tancovanie, je to skor napodobnovanie roznych ludi ako plavcov, utopencov, ludi s epilepsiou, zbieracov jablk, ale aj slepic, tulenov, sprch, co len si viete predstavit. Luke sa ukazal ako skvely napodobnovac-tanecnik. Pocas celych troch hodin totiz nestratil ani trochu z energie a bez prestania skakal a poletoval po parkete. O pol noci nas vsetkych poslali domov. My sme vsetci sli k Lukovi domov, kde sme mali afterparty. Opekali sme marshmallows o druhej v noci, hrali nocne Frisbee a spolocenske hry, Ben nam povedal oficialne najdlhsi vtip na svete a potom sme pozerali Hot Rod, v ktorom je ten najdlhsi pad na svete. Toto si musite pozriet. http://youtu.be/A8GnphPdchY?t=1m4s

Domov sme s Hannou dosli o piatej, zasmradene od ohna, ale nik nema cas na sprchovanie sa. V nedelu som sla do kostola na Seanovu birmovku, co bolo sice pekne, ale skoro som zubami prekusla budik, ked rano zacal zvonit po tych kratkych hodinach spanku. Vlasy som mala stale zapletena od promu, oci stale namalovane, takze ranna priprava nebola az taka zlozita, haha. Po kostole sme mali obed s celou jeho rodinou a sesternicami a bratrancami, vekove rozpatie 3-8. Najprv sme stravili asi pol hodinu hladanim jeho mobilu, ktory stratil doma, a potom sme hrali futbal v zahrade. Musim povedat, ze som na svoje pocudovanie neodpadla od unavy, za co si davam plus, kedze ja nie som velmi nocne vtaca.

V pondelok mali maturanti senior skip day, co v podstate znamena, ze oni sami sa rozhodli, ze nepridu v ten den do skoly. Vsetci ucitelia su uz zmiereni s tym, ze seniorov v ten den v skole neuvidis. Co vsak s nami chudincami, ktori sme boli na prome napriek tomu, ze nie sme seniori? Do lavic nas posadia a do tracku poslu. Mimochodom, znova sme robili Rickovu killer pyramid, ako to on sam vola. On mal byt Egyptan, ked tak zboznuje pyramidy, a nie nejaky sadisticky trener. Pyramida vola to skakanie po schodoch po lavickach, ktore som vam asi pred mesiacom opisovala. Styridsatkrat hore schodmi a 100 brusakov po kazdych styroch opakovaniach. Druha z jeho pyramid je sprintovanie 200-150-125-100-50-50-100-125-150-200 metrov. Pamatam sa, ze ked sme to robili naposledy, este asi dva dni potom som nevedela, co je kyslik a to som urobila iba 30 opakovani a ani zdaleka nie 1000 brusakov. Tentokrat som si povedala, ze bez toho, aby som to cele pekne zvladla, neodidem. Ja a Samara sme boli posledne dve, ktore sme odchadzali z telocvicne, ale dokazali sme to. Ona sice schody iba behala, lebo skakat nemohla kvoli svojmu kolenu, ja som vsak vsetko poctivo preskakala ako sa patri. Citila som sa sice akoby som vyliezla Mt. Everest, ale s tym pocitom prichadza aj pocit sebauspokojenia za to, ze som to dokazala. Vonku som sa potom hodila do snehu, ktory by som najradsej poslala do teplych krajin, pretoze tu ho uz mam po krk. Asi sest meetov uz muselo byt zrusenych kvoli zlemu pocasiu. Teda, niezeby mi to az tak strasne vadilo, pretoze meety su asi ta najstresujucejsia vec, aka existuje.

Stvrtok pred promom sme mali jeden v Yanktone, co je asi hodinu a pol od Sioux Falls. Behala som 100m aj 300m cez prekazky. Sto sa da celkom zvladnut, pretoze je to druhha disciplina, takze nemusim si tam rozozrat nechty od nervozity. Zabehla som to prekvapivo dobre na moje pomery, z desiatich prekazok som sedem trojkrokovala. To znamena, ze som urobila tri kroky medzi dvoma prekazkami ako pokrocili, zaciatocnici robia pat krokov, lebo nemaju taku rychlost a dlzku krokov. Stalo sa mi to prvykrat v zivote a absolutne nechapem, ako som to dokazala, pretoze na treningu mi to nikdy neslo. Bola som dokonca iba o pol sekundy pomalsia ako nasa hviezda prvacka, ktoru Rikko zboznuje. Trenerka ma po vykone pochvalila a ja som bola so sebou spokojna. Potom vsak prisli take dve hodiny cakania na 300 metrov cez prekazky, co je doslova cakanie na posledny sud. Keby ste chceli vediet, ako sa Janosik citil pred popravou, tak ja vam to viem velmi kvetnato popisat. Cakas pod pristreskom a dufas v smrt, prichadzajuc so vsetkymi moznymi moznostami na utek alebo apokalypsu, v mysli privolavajuc Severnu Koreu. Domace ulohy, ktore si zbalis, su ti absolutne nepotrebne, pretoze mozog je vypnuty, sustredeny iba na to, ze co chvila budes mat pred sebou najhorsiu minutu tyzdna. Ziadne ukludnovanie ako “vsak to je len minuta” nepomaha. Ked uz vyhlasia, ze ‘dievcata beh cez prekazky’ sa mozu ist zaregistrovat, po registracii tam vsetky v kruzku stojime a preslapujeme z miesta na miesto asi takych dvadsat minut, kazda z roznych pricin. Niekomu je zima, niekto od nervozity, niekto si cvrkol a niekto proste potrebuje rozchodit plne gate. Zaradia nas do spravnych pruhoch a ja som znova v tom vonkajsom, co je asi ta najhorsia vec na svete. Je to totiz ten najdlhsi pruh, preto ma naskok a potom po zakrute sa ten rozdiel vyrovna. Ten pruh nema asi nikto rad, pretoze pred sebou nemas nikoho, koho by si potrebovala dobehnut, ziadnu motivaciu ist rychlejsie, pretoze mas pocit, ze si vpredu pred vsetkymi a potom ta zrazu pat ludi obehne. Ked prisiel ten moment, pistol vystrelila, ja som sa rozbehla, planujuc ostat vo vedeni. Aj sa mi to darilo, bola som druha pred koncom, bola som dokonca pred tym super skvelym prvackym dievcatom. Potom som sa vsak rozhodla kopnut do predposlednej prekazky, spadnut v rychlosti a urobit dva kotrmelce dozadu na trati. “Dokonci preteky!” Ozval sa moj vnutorny hlas. V skutocnosti, bol to len hlas nasho hlavneho trenera chemikara Jawsa, ktory si stale mysli, ze som z Juhoslovenska a moje meno je Lubika. Necitila som v tom momente ziadnu bolest, iba mi v hlave blikala nejaka ziarovka a mala som pusteny boombox na plne pecky aj s vibraciami. Mne to pripadalo ako najdlhsie vstavanie vobec, avsak okamzite som sa pozbierala a dosla do ciela. Napriek tomuto trapasu gigantickych rozmerov som nedosla do ciela posledna. Jaws aj trenerka ma pochvalili za skvele oklepanie sa. Potom sme tam museli cakat este do nejakej pol desiatej, kym vsetky discipliny skoncia, pricom predpokladany koniec bol o siedmej. Nastastie nas nakrmili pizzou. Do Sioux Falls sme dosli autobusom o jedenastej a doma som sa v zrkadle zhrozila nad cervenostou mojej tvare.

V piatok v tracku sme mali ocenenia za predchadzajuci den a ja som dostala ocenenie a tricko athlete of the meet za to, ze som trojkrokovala 100 metrov prekazky. trénerka mi povedala, ze si praje, aby som tu mohla zostať este dva-tri roky, pretože fakt, ze ako zaciatocnicka takto skoro trojkrokujem je neuveriteľné. Som jediná zo všetkých deciek, ktoré sú nové, ktora trojkrokuje. Nepodarilo sa to ani prvacke hviezde. Ake dojímavé.
Tento piatok sme mali tiez meet, tentoraz v Sioux Falls. Bola som poriadne vynervovana, pretoze s 300metrov cez prekazky som nemala dobre skusenosti a druhe vytretie by som uz nezvladla. Navyse ma prisla podporit aj Karen s Hanninou sesternicou Tanyou, takze fakt som sa modlila, aby som nespadla. Zima bola preukrutna a najhorsi bol pravdepodobne silny vietor, avsak ked sme cakali na 300 metrov cez prekazky, pustili v radiu Bon Jovi, It’s my life. Ja som sa akoby utrhla z retaze a tancovala som tam po ihrisku zatial co sa ostatne vystresovane decka na mna iba s udivom pozerali. Cely rozvrh bol pozadu dve hodiny, pretoze ziaden meet nikdy neskonci nacas. Co sa nestalo, znova som z neznameho dovodu skoncila vo vonkajsom pruhu, co sa mi vobec nepacilo. Nastastie, tentoraz som nespadla a stastne som dosla do ciela. Doma nas cakal Kristian, pretoze jemu uz skoncil skolsky rok a odteraz moze prazdninovat. Niekomu sa zije.

Vcera som mala nabity program. O dvanastej sme mali medzinarodny obed, ktory hostili vymenni studenti. Ja som sa dala dokopy s dvoma dievcatami zo Slovenska z vymenneho programu, Kikou a Romanou, a spolocne sme sa zhodli na rezanciach s tvarohom, slaninou a pazitkou. Rano som preto vysadla na bicykel v dazdi a sla do potravin, ktore su asi kilometer od nasho domu. Ked som tak cakala na semafore, povedala som si: ain’t nobody got time for this, a rozhodla som sa ignorovat potraviny, pretoze sa mi nechcelo cakat na zelenu. Tak som obisla semafor a urobila si zamierila niekde rovno, do neznama. K potravinam som sice nakoniec dosla, ale spravila som si mensiu 10 kilometrovu prechadzku mestom. Toto je moj sposob dostania sa z bodu A do bodu B. http://tinyurl.com/ck8ns6u

Isla som aj do europskeho obchodu, kde maju tvaroh na nase cestoviny a potom sme to vsetko isli pripravit. Hannah nam pomahala, takze je zazrak, ze sme sa neotravili. Popravde, na chvilu to tak vyzeralo, pretoze cestoviny sa zdali akesi suche, tak sme robili viac a viac slaniny, pridavali viac a viac smotany, az sa z toho stala cholesterolova bomba.

V kuchyni sa miesalo asi 15 pachov roznych svetovych kuchyn. Samozrejme, chcela som vyskusat z kazdeho rozku trosku. Skoncila som s tanierom naplnenym lasagnami, reznom, tofu, cinou a samozrejme, dezerty. Bolo to velmi naplnujuce, haha. Potom som mala vypomahat s odkladanim prekazok a blokov na stadione v Sioux Falls na najvacsich pretekach v severno-strednej Amerike(alebo nieco take) Howard Wood Relays. Tieto preteky trvaju dva dni, v piatok aj v sobotu. V sobotu, ked som tam prisla, cely stadion bol prazdny, pretoze sa kvoli pocasiu zrusila druha polovica pretekov. Tak sa Hannah rozhodla spravit si medzinarodny vecer a ja a asi 10 vymennych studentov sme sa vybrali do kina na IRON MAN 3! Kino bolo super preplnene, rad bol az vonku z budovy, kvoli tomu, ze iba vo stvrtok bola premiera. Story time. Fakt dufam, ze kazdy je aspon trochu oboznameny s vyzorom Roberta Downeyho Juniora, herca, ktory hra Iron Mana. Pocas filmu, ked nikto nic nerozpraval, bol to len taky ten moment pohladov, nejak zo mna vyslo: Oh, he’s so hot. Bohuzial, bolo to pekne nahlas, a preto sa dva rady ludi zacali smiat ako kone.

Rada do zivota: vas zivot moze byt omnoho jednoduchsi ked nemyslite nahlas. Aspon menej trapny.

Reklamy
This entry was posted in Uncategorized. Bookmark the permalink.

3 reakcie na May the fourth be with you

  1. maminia píše:

    pri čítaní blogu som si len povzdychla – nič nenasvedčuje tomu, že čím si staršia, tým si múdrejšia – ísť do 500m vzdialeného obchodu 10 kilometrovou obchádzkou, vyrušovať v kine, kresliť v reštaurácii cikajúceho psa s omočeným čokoládovým koláčom … čo môžem ešte čakať od dospievajúceho decka – už teraz sa desím 🙂

  2. v píše:

    Lubinka, neviem, kde budes na slovensku robit prekazky, ale v cechach s tym maju slusnu skusenost. dokonca medailu z nedavnej londynskej olympiady.napis hejnovej, ze chces s nou trenovat. na slovensku je beh cez prekazky vybavovanie cohokolvek na akomkolvek urade. pravidlo je vsak jednoduche : zvitazit moze len ten, kto sa nevzda. inak to nefunguje.
    http://oh.idnes.cz/hejnova-ma-bronz-na-olympijskych-hrach-dy1-/olympiada-londyn-2012.aspx?c=A120808_223233_oh-atletika_ma

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s