Na začiatok = koniec

Milý Ježiško.

Na začiatok by som sa ti chcela poďakovať za tento rok plný životných úspechov a poučení. Úspešne som zmaturovala, stala sa gaučovníkom knihovým (aka Einsteinov nástupca) nevychadzajucim z domu, len na vyvenčenie Boďa, potom som mala tour de česká republika, co bola skúška mojej výdrže a odhodlania, ktorá nakoniec skončila úspešným prijatím na medicinu. Potom prisla ďalšia skúška v podobe “Ľubica nevie co so svojou existenciou ďalšie tri mesiace” z čoho sa vykľulo “Ľubica je zamestnanec 4* hotela a upratuje po araboch ako je deň dlhy”. To bola takisto pre mna nová skúsenosť, na ktorú teraz spomínam s nadšením. Som rada, ze som si vyskúšala robotu pod psa, pretože som si sama dokázala, ze sa zvládnem zaintegrovat do nesurodeho kolektivu, v ktorom naoko nemam co robiť.
Mojou najfantastickejšou skúsenosťou tohto roku bol vsak Londýn so Sash. Pocit, ze som si to zariadila cele sama, mi priniesol zadosťučinenie. Dalej to bolo uzasne rozptylenie a spoznavanie noveho prostredia, co je vzdy vynimocna skusenost.
Potom uz vsak prisla skola, ktora je zatiaľ najväčšou skúškou ktorú som v živote podstúpila. Naštastie, od začiatku som prisla k tomu, ze tu sme na tom všetci podobne, všetci sme v tom spolu a všetci si to aj uvedomujeme. Cakala som necitlivosť ľudí a kompetitivnost no dočkala som sa spolupráce a ohľaduplnosti z každej strany. To vsak nemení nič na tom, ze je to zaberak, ktory som si nevedela predstaviť v žiadnom zo svojich snov. Kazdy deň zháňam silu znova a znova sa učiť a pritom som ubijana jednotvarnostou tohto zivota, v ktorom mam vycitky svedomia zo vsetkeho okrem ucenia, a v ktorom mi chyba akekolvek odreagovanie a cas na nudu.
V tomto case plnom pochybnosti, nového prostredia a psychickej vyčerpanosti som musela este aj čeliť svojmu prvému rozchodu s Človekom, s ktorým som si donedávna predstavovala celu svoju vysokú školu a neskôr aj budúcnosť. Adam ma srdce zo zlata, no napriek tomu nam to bohužial teraz nebolo súdené byt spolu.
Co som si opat raz uvedomila aj pocas tohto roku, je vyznam rodiny. Nie kazdy ma dar dobrej rodiny, ale nikto nema dar MOJEJ rodiny. Moji rodicia su doslova to najlepsie zo vsetkeho, naco si len pomyslim. Nekonecne obetavi, hlboko milujuci a vecne odpustajuci. Su ta najvacsia opora a podpora v zlych casoch a ta najvacsia radost v dobrych. Je to ten najstedrejsi dar, ktory dostavam kazdy rok na Vianoce. Preto oň prosím aj na ďalší rok.
Mam tiež dve uzasne a krasne mladsie sestry. Chcela by som byt pre nich nejaky vzor, ale casto mam pocit, ze oni su prave vzorom pre mna. Vanda svojou vytrvalostou a odhodlanostou ist si za svojim a Lujzka svojou nadstandardnou inteligenciou a rozumnostou /a fotogenickostou/. Potom tu je este pes Bodrik, ktory je kapitola sama o sebe, ale v skratke, je to nas oblubeny strazny pes, pretoze vyborne strazi gauc a chuti mu co mamina navari.
Aby som to zhrnula, kazdy si nesieme svoj vlastny kriz. V momente, ked uz si v tom, ze si nosom v zemi zaboreny, zistis, ze  ten kriz nesie dopredu teba a nie ty jeho, a uvedomis si tiez, ze naň nikdy nie si sam. Chcela by som sa poďakovať za luxus rodiny, ktorá mi neunavne zmakcuje kazdy dopad nosom do zeme.
Amen
Reklamy
This entry was posted in Medicina, Uncategorized. Bookmark the permalink.

One Response to Na začiatok = koniec

  1. Lujzka píše:

    ❤❤❤❤❤❤❤❤❤

    P.S. jezisko ti nic nedonesie pretoze som vyhrala stavku a mala si mi varit cele leto a namiesto toho si odišla do carltonu a ja som bola nútená hladovat az kym som sa nenaučila sama varit.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s