Hypochondris

Zistila som, ze som cisty masochista. Neviem, ci je to geneticky dedene, alebo je to nejaka mutacia, jednoducho ma tesi ublizovat si. A nemyslim to vo vyzname trepat si hlavu o stenu alebo sparat sa klincami v uchu. Myslim skor fyzicky sa zmykat ako taka spongia. Ma to aj pomerne doslovny vyznam, kedze vacsinu by som ocenila niekoho, kto by ma vyzmykal od potu po track treningu. Aka chutna predstava. A napriek tomu, ze kazdy den preklinam den, kedy som sa rozhodla s trackom zacat, na druhej strane vsak viem, ze s tym neskoncim, pretoze mi to nejakym krutym masochistickym sposobom prinasa radost. Hovorim o tom pocite, ked nic nevidim od unavy, (Okrem nejakych mimozemskych svietiacich stvorcekov vo svojom videni. Mozno su to len nejake fosforeskujuce lipidy na mojich sosovkach. Alebo vidim to povestne svetlo na konci tunela) nohy mam ako huspenina a o kysliku v plucach iba snivam. Nanestastie, ked vstupis do tracku, je to akoby si podpisoval dohodu s diablom. Diabol si ta nahucka na svoju stranu a ked si kompletne zbalamutena, zacne ta pomalicky posielat do srotu. Ja prave prekonavam fazu posielania do srotoviska s nazvom Skolska Sestricka.  Tesne pred Velkou nocou som totiz zacala citit nepekne bolesti v chodidlach. To iste sa mi stalo pocas marching band sezony, ked som musela marchovat tri hodiny denne. Vtedy som prvy krat sla k sestrickovi a ten mi povedal, ze mam zle topanky na moje ploche nohy. (diki brona). Pred kazdym treningom mi preto chodidla obvazoval paskou, aby boli ako tak stabilne. Stale to bolelo, polovicku treningou som si musela odsediet. Dva dni po Velkej noci sme mali nas prvy oficialny vonkajsi meet (sutaz), co vobec nebola sranda, kedze som nemohla behat. Avsak, diabol si robi co chce, takze som bola zapisana na 100 metrov beh cez prekazky a 300metrov beh cez prekazky. Aj som sa usmievala popod fuz, ked som si na nastenke precitala, ze to mam ist behat. Po prve, v zivote som pred tym neskusila na treningu behat 300metrov cez prekazky a po druhe, viac ako tyzden som uz poriadne nemala trening, pretoze som mala bolesti.

Nas meet bol v Sioux Falls, v horucom tropickom pocasi. O pockat, to bola len moja vidina od zimy. Bola kosa ako v Juznej Dakote a vietor vjal ako o preteky. Chcete vediet ako vyzera nas ubor? Tielko a obtiahnute sortky, ktore ti ledva zakryvaju zadok. 100 metrov cez prekazky som zvladla nejako, napriek tomu ze mi Samara skocila do drahy, ked zhodila svoju prekazku. A este bonus na torte, ja tava som nevedela, kde je ciel, tak som plynule spomalila za poslednou prekazkou a tak sa pekne znasobil moj cas. Potom nas cakali dve hodiny cakania vonku, pokym prisiel rad na 300 metrov prekazky. Ked poviem, ze som rozmyslala o uteku alebo aspon polamani si noh, aby som nemusela behat, tak neklamem. Bola som neskutocne nervozna najma kvoli tomu, ze vsetci ma dovtedy iba strasili s tym, ze 300 metrov cez prekazky je zabijak. Este pred tym, ako som dosprintovala k prvej prekazke, som vedela, ze mali pravdu. A sama seba som sa pytala, ako prejdem tych dalsich sedem? Viete, obcas vediem rozhovory sama so sebou, najlepsie sa mi komunikuje, ked beham. Take posledne 4 prekazky som pravdepodobne iba kracala a skok cez prekazku mi pripadal ako rozlustenie zahady Bermudskeho trojuholnika. Oci mi slzili od vetra. Do ciela som dobehla dychciac ako Bodo po behu s ocom. Znova sa objavili spominane lipidy. Avsak, necakany zvrat, neskoncila som posledna vo svojej varke. Ani pri 100 metroch som neskoncila posledna, z mojej varky som bola 4 zo siestich aj po spominanom spomaleni.

Po dobehnuti som zacala citit hroznu bolest v nejakej slache nad patou. Cez noc mi to pekne nadulo a tak som sa sla porozpravat so starym dobrym sestrickarom. Ten mi nakazal nebehat, dal mi na to horuci obklad a potom vedro ladu a takto to slo od piatka do utorku. Som si ista, ze ja som dovod, preco sa ladovce zmensuju. Polovicu ladovca totiz bolo roztopeneho na mojej nohe. Okrem toho sa mi vsak pri behu aj krv meni na lad, alebo aspon tak to ja citim. V nohach mi akoby kusy ladu prudia v zilach namiesto krvi. No som ja ale troska. Ale som si ista, ze su na svete aj zaujimavejsie temy ako track, ci?

Tak podme venovat minutu ticha pocasiu. V Juznej Dakote sa totiz v strede aprila rozhodlo snezit. A nie len tak obycajne, ono to bola hned prirodna katastroficka burka. V utorok rano som sa zobudila do zmrznutej zeme Mrazika, cencule viseli z konarov stromov. Na ceste do skoly nefungovali semafory a takisto sme stretli horiaci strom, pretoze spadol na elektricke vedenie. Na uliciach boli polamane konare stromov, ktore blokovali prejazdy a v skole nam nesla elektrika. Krasna jar. Predpovede takisto neboli velmi nadejne. V stredu viac mrazu, v noci 20 centimetrov snehu. Po skonceni skoly mala Hannah na aute vrstvu asi 3 centimetroveho ladu, takze do auta sa musela dobyjat. Sledovali sme spravy doma a cakali na ohlasenie o tom, ze v stredu skolu mat nebudeme. Dockali sme sa, na miestnej stanici KELO land oznamili, ze skola je pre cely Sioux Falls district zrusena. Ono tu totiz vsetko funguje prepojene, pretoze jeden clovek je zodpovedny za cely skolsky distrikt a bud zrusia vsetky skoly alebo ziadnu. V stredu sme mali preto leharo kemping, vonku sa ist nedalo, pretoze hrozilo, ze na teba spadne nejaky strom. Mali sme navstevu, Hanninu sesternicu Tanyu, ktora u nas zostala dve noci. Este bolo iba okolo obeda, ked Karen dostala telefonat o tom, ze ani vo stvrtok sa nekona skola. Polovica mesta totiz bola bez elektriny. Niektore decka nemali elektrinu aj styri dni. Nastastie, nas to chytilo len na tri hodiny, presne vtedy, ked som sa pripravovala, ze napeciem buchty na pare. Teraz uz viem, ze tym mi Panbozko daval znamenie. V stredu vecer sme sa teda  zapriahli do roboty a vyskrabavali vrtstvu ladu z chodniku pred domom. Bola to fuska, ale kedze sa zapojila cela rodina, islo to pomerne rychlo. A ked zapojili mna do suflovania snehu, tak nepotrebovali ani rozmrazovac, lad im sam mizol. Pred ocami nam pocas toho spadla obrovska vetva zo stromu priamo do stredu cesty a tak sme sa ju s Hannou s velkym duchom rozhodli premiestnit. Ciii, ale ten lad na konaroch bol riadne tazky. A kedze uz sme boli take samaritanky, porozbijali sme lad a vycistili chodnik aj pre susedovcov, pretoze su stari a sami to tak ci tak nespravia. Ti nam za to napiekli bananove muffiny a ja som si povedala, ze bananove mafiny su este lepsie ako pivo pre robotnikov. Robili sme to vsak od nudy, pretoze sedenie doma nebola az taka zabava. Dokonca sme si postavali aj snehuliakov na svoj obraz v zahrade. Nas krasny japonsky orgovan pred domom sa cely olupal od konarov a zostal len kmen. Thomas ho musel bezmilosrdne odrubat. Tiez som sa v strede noci zobudila, ked padajuci sneh spolu s ladom zlomil konar na dalsom strome pred mojim oknom. Spravilo to rachot ako pri vybuchu. Thomas zalozil ohen pod jednym stromom aby tak roztopil lad a zachranil nas posledny strom na dvore. Vo stvrtok nam dosla elektrina a tak sa moje plany na varenie buchiet museli odlozit. Vsetci sme uz mali ponorkovu chorobu z tej zimy a snehu a tak sme sa vybrali na malu prechadzku autom po meste. Vsetko vyzeralo ako po kalamite, stromy boli naklonene a hole, konare lezali vsade na cestach. Isli sme sa pozriet do Falls parku, tam to bolo tiez zle.  Ked sme dosli domov, elektrina ozila, takze som sa pustila do hokuspokusovania. Prvykrat v zivote som robila kysnute cesto, potom som do toho nejak vlozila dzem a tvarila sa, ze presne viem, co robim. Dzem vytiekol pri vareni a buchty sa odlepili, ale vobec to nebol najhorsi mozny scenar. Vsetkym chutili i ked sladke jedlo je pre nich dezert, oni by to nikdy nejedli ako veceru.

V piatok sme taktiez nemali skolu, na co som sa vsetci poriadne nahnevali, pretoze kazdy den volna si musis dobiehat na konci skolskeho roka. A ked je skola zrusena, rusia sa aj vsetky skolske aktivity a muzikalova skuska bola preto tri krat zrusena, co je pomerne pohromne, kedze premiera bola dnes. Ja som bola nahnevana kvoli tomu, ze som Hannah na narodeniny kreslila obraz, ale pocas snehovych dni som nemohla, lebo bola cely cas doma. PRoblem bol v tom, ze jej narodeniny boli v sobotu a mne stale chybala polka obrazu. Preto som sa zapriahla do roboty v sobotu, Hannah stravila svoje narodeniny v skole na muzikalovej skuske a ja som stravila den v pivnici s Bryanom Adamsom a stetcom. ROdicia jej objednali tortu pre 100 ludi a potom ju priniesli do skoly, kde nakrmili cele obsadenie. Jej narodeniny sme vsak oficialne slavili v piatok vecer, sli sme do jednej talianskej restauracie Luciano, co je v podstate raj na zemi. Jedlo bolo tak dobreeeeeeeeee. Potom sla Hannah na party, pretoze den pred Velkou Nocou sluzila ako modelka pre jednu agenturu, ktora ponuka fotky pre maturantov. Na tej party ukazovali fotky z fotenia. Vzdy si vyberu niekolko tretiaciek, ktore potom dostanu zlavu na svoje fotky. Ja som tam bola s Hannou, a bola to prava modelkovska skusenost. Urobili jej vlasy, makeup, dali jej oblecenie a musela trpiet minusove teploty vonku v uspornych latkach. A ked uz hovorime o Velkej noci. Tu maju taku tradiciu, ze v nedelu rano pred kostolom vsetky decka serviruju ranajky. Do kostola sme museli prist o siedmej, co bolo velmi skoro na moje pomery. Servirovali sme take nieco zapekane (egg bake) a mnozstvo kolacov. Jeden z nich som dokonca upiekla ja, co bolo poznat, pretoze sa rozpadaval. Cudujem sa, ze aj po vsetkych mojich uspechov s varenim a pecenim ma Hannah povazuje za skvelu kucharku. Mozno vo mne vidi velmi skryty talent. S Hannou sme pri servirovani absolutne roztocili, spievali sme Adele pre cely kostol a predvadzali nasu improvizovanu bitku s naberackami. Po kostole sme sli ku Kareninej svagrine, ktora pozvala celu svoju rodinu na velkonocny obed. Bolo tam okolo 25 ludi, pricom som nepoznala nikoho, tak mi zostalo iba pozerat sa do  taniera. Zostali sme tam cele popoludnie a vecer, ked sme prisli domov, zvalili sme sa s plnymi pupkami a pozerali Starwars. V pondelok sme nemali skolu, lenze v utorok nas to uz, bohuzial, cakalo. Velkonocne prazdniny boli dokonca kratsie ako nase necakane snehove dni. Kvoli tymto snehovym dnom vsak momentalne skoncime skolu 21. maja namiesto sestnasteho. Cert to ber aj s pravidlami.

A co sa tyka promu, mam necakany vyvoj situacie. Vcera mi totiz dosli saty, ktore som si objednala s ebayu. Ja som cakala vsetko len nie to, zeby prisli nacas. Samozrejme, s tym prislo aj mnozstvo kriku a vresku, ale to nie je vobec prekvapive. Vsak ma vsetci dobre poznate:)

 

Reklamy
This entry was posted in Uncategorized. Bookmark the permalink.

7 Responses to Hypochondris

  1. Ujcek píše:

    Prvy.
    S tymi prekazkami som sa dobre nasmial… to si nevidela ze ti pred tebou este bezia dalej? hahaha

  2. maminia píše:

    najviac sa mi páči novotvar “k školskému sestričkovi” 🙂 – 100 bodov

  3. Anka píše:

    kolko prekazok je na 100m a na 300m behu? Tesime sa na tvoju vysportovanu figuru po tom behu. A cakame fotku siat na prom – teda najlepsie potom asi z promu a s gentlemanom sportovcom Lukom ked si to nemylim :-). K nam uz prisla jar aj na Slovensko takze sa vytesujeme. Deti konecne na zahrade a trampolina uz stoji. No hned minuly vikend stihli prechladnut, takze trampolina caka na ich nalet – Zara okolo nej kruzi kazdy den ako tiger ked je v ohrade v ZOO (Dusan zobral este schodiky z nej, takze sa nevie dostat dnu). No sople ma po kolena, a kasle ako tur, takze kym nebude fit tak nehrozi :-).

  4. Sash píše:

    Lubi, nenahnevaj sa, prosim… Ale ani si nevies predstavit, aky skvely namet obsahuje ta cast o sutazi. Takze dneska som sa trosicku nechala inspirovat pri pisani rozpravania na temu “Nepokoj”. Verim tomu, ze to Vancova oceni. Ak chces, na konci uvediem autorske prava. Teda jasne, ze som nepisala presne podla tvojho opisu sutaze… ale hlavna inspiracia isla z tohto. Len tolko som chcela. Taka mlada a uz inspirujes chudakov studentov pretlkajucich sa zivotom s Vancovou 😀 Ale chcela som ti to povedat, snad je to ok.

    PS: Neviem sa dockat siat na prom! fotku fotku!

    • lubicapuchalova píše:

      Hej, to je skvele! Pošli mi to mailom! Alebo oskenuj alebo nieco take:) pliiiis

      • Sash píše:

        Noo este mi chyba dopisat asi 3/4 A4 a o hodinu a pol odchadzame do Osviencimu, cize tak skoro to nebude, ale skusim nezabudnut!!:D

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s