Stazovanie = moja natura

Ked ma moji rodicia poslali do Ameriky s tym, ze tu zmudriem, tak budu velmi velmi sklamani.

Musim vam o sebe nieco povedat. Su dve veci, ktore nemozem zniest a preto sa im snazim vzdy velkym oblukom vyhybat. Hlad a beh. Pochopitelne, mala som fazy vo svojej mladosti – hluposti, kedy som sa rozhodla ist behat, no vacsinou som si po 20 minutach behu uvedomila, ze to bola velka nerozvaznost a somarina. Pointa je, ze vzdy som si to po dvadsiatich minutach uvedomila a viac som sa k tomu nevracala. Neberte to zle, nie som sportove drevo. Basketbal, futbal, ci volejbal som schopna hrat, pretoze tam vidim dovod na behanie – nahanam loptu. Beh vsak sam o sebe pre mna nema vyznam, pretoze uhanam len samu seba. Tentoraz to vsak trva uz dva tyzdne a da sa povedat, ze sa stale drzim ako tak pri zivote. Rec je tu o TRACK, moji mili. Jeden den som si povedala, ze nepriatela si musim drzat co najblizsie pri tele a tak som sa pridala do track timu, co je behaci tim. Neviem, ako mi to napadlo, ci to bol peer pressure, alebo nahly zablesk v hlave, ale ked som sa tak raz rozhodla, pevne som si za tym stala aj po prvych troch dnoch. Postupne moje nadsenie ubudalo s pribudajucim mnozstvom kol, ktore  musime kazdy den zabehnut. Ono to totiz nie je ziadna sranda, ale kazdodenna makacka od 15:30 do 17:30..

A teraz ze co to ten track je. Track obsahuje viacero disciplin, ktore mozete najst aj na letnej olympiade ako napriklad 100m sprint, 400 metrov, skok do dialky, skok cez zrde, hadzanie diskom. A ked ma moja ucitelka telesnej jeden den zbadala na informacnom mitingu o tracku, hned si ma aj odchytila a povedala mi, aby som sa pridala do hurdles – prekazky, pretoze mam dlhe nohy. Znova raz, ja hlava derava, som sa dala na cudziu radu, pretoze som sama nevedela, co som chcela robit. Keby s tym niekto nebol oboznameny, tu mate video: http://youtu.be/AFNqbhJ3kmw

Prve dva dni tracku bolo iba testovanie. Behali sme 40 metrov v jedalni, skok do dialky(ja som dala 204cm), skok do vysky(pouhych 49cm), obratnost, hod medicimbalom, kliky(37) a vytah – tam som sa prekonala a dala som tri stvrtiny vytahu. El O El.

Treti den sa to vsetko zacalo. Kruta realita sa ukazala, pricom svalovica z testovania este nestihla odist. Po pravde, po poslednych dvoch tyzdnoch pre mna slovo svalovica stratilo akykolvek vyznam. Je to totiz sucast mna. Uz sa nebojim, ze ked pojdem na trening, tak ju dostanem, pretoze nemozes dostat nieco, co uz mas. A ja mam svalovicu v najcudnejsich castiach tela uz dva tyzdne v kuse. Este si pamatam, ze ked som prvykrat vyjadrila svoj zaujem o prekazky, kazdy sa na mna pozrel s diabolskym usmevom a milo mi povedal: “Zomries.” A vobec neprehanali. Na treti den, ked sme sa konecne stretli s trenermi jednotlivych disciplin, prvy pohlad a prve slova nasho trenera mi takmer vohnali slzy do oci. “Sto bicyklov na kazdu nohu a sto vykopov pre zaciatok.” Tu som plne pocitila sila slova zomries. Nikdy som sa velmi nezamyslala nad smrtou, az dokym som sa nepridala do tracku timu. Jedna z oblubenych viet trenera je totiz: “Ja vas kedykovek mozem donutit grcat.” Najprv som to brala jednych uchom dnu, druhym von, pretoze o zvracani od vycerpania som este nepocula. Kazdym dnom som mu vsak zacala viac a viac verit a viac a viac sa ho bat. Najvacsia nespravodlivost je to, ze VSETCI treneri ostatnych disciplin su ucitelia z Lincolnu, ktori su v styridsiatke a maju rodiny a zlutovanie. Vacsina z nich robila track iba na strednej skole. Dlhe trate je ucitel sociologie, vyskoky je dejepisar, sprint je chemikar. Hadajte, kto je trenerom prekazok? Nejaky blaznivy cernoch bezo zmyslu pre bolest, ktory zjavne dostal plne stipendium za behanie na vyske, a takisto behal aj v nejakej “americkej olympiade”. Stvrty den bol absolutne najhorsi, pretoze sme na zaver treningu museli este 10 minut behat po chodbach skoly. Ono by to bolo v poriadku, keby som si mohla ja bezkat svojim tempom. Lenze ja som musela drzat tempo so vsetkymi chalanmi a tym jednym dievcatom, ktore tam mame. O, a zabudla som spomenut, ze trener (Rikko) je pravdepodobne platonicky zalubeny do tohto dievcata, pretoze je to prvacka – antilopa, ktora robila track aj na zakladke a je super skvela. Okrem nej su tam este tri baby, lenze tie su proficky a mozu si robit co chcu, nikto im nic nekaze a nik sa o nich nestara. Takze ja som sa tam citila ako take patnaste koleso na kamione. V piatok som vsak presvedcila jedno dievca zo sprintovania, aby sa premiestnila do prekazok, pretoze ich uz robila na zakladke a aj to chcela skusit, ale nevedela, ci to nebude prilis tazke. Ubezpecila som ju, ze prekazky nie su VOBEC tazke a tak tam mam teraz aspon jednu kamaratku, ktora trpi spolu so mnou. Btw, vola Samara, ako z toho hororu. Najvtipnejsie bolo, ze  az po prvom tyzdni tracku, ked sme v piatok robili rozcvicku a ten trener – chemikar ma pozdravil: Hej Lubika, wazzup? si uvedomila, ze nie som z Ameriky. Trener chemikar ma nema v laske, pretoze som na zaciatku roka odisla z jeho triedy, ked som sa preradila do inej chemie. Hned ma aj v prvy den tracku spoznal. “Takze ty si ta vymenna studentka, ktora nechcela byt v mojej triede.”  To vzdy vesti dobry zaciatok priatelstva. A odvtedy sa kazdy den snazi vyslovit moje meno co najnezrozumitelnejsie. No a ked som ho opravila, Samara, ktora behala vedla mna, sa ma spytala, ze odkial som nabrala take meno. Ja som jej vysvetlila, ze teda rozhodne nie som z Ameriky. A ona bola v tom, ze som odtialto. To iste sa mi stalo minuly tyzden na chemii. Kazdy mesiac mame novy zasadaci poriadok a ked mi Emily raz pocas chemie povedala: “Uz ti zostava iba 10 tyzdnov a musis ist domov,” tak sa moja spolusediaca spytala, ze kde domov a ze ci nie som odtialto. Po dvoch tyzdnoch sedenia so mnou si neuvedomila, ze nie som Americanka.

Vo stvrtok som potom prisla domov taka znicena po celom prvom tyzdni, ze som si len lahla na podlahu a nepohla sa, dokym mi pod nos netrcili banan a arasidove maslo. Do postele som sla o deviatej. V piatok rano som sla do skoly so strachom z toho, co nas caka v tracku. Najviac som bola v ocakavani z toho, ako budem robit akukolvek fyzicku aktivitu so svalovicou po celom tele. Neocakavala som ziadne ulavy, alebo lahky den, pretoze nieco take neexistuje. Avsak ten den som zvladla, pretoze vecer sme mali naplanovanu dalsiu navstevu Jaredovho domu. Ma to byt posledna, lebo on ma tiez track a preto hostovanie viac nebude mozne. Tak ako som bola mrtva po skole, tak som nemala absolutne ziaden problem hrat futbal v Jaredovej pivnici, zdvihat cinky, hrat pinpong ci pantomimu. Domov sme s Hannou dosli o jednej v noci, potom ako nas Jared nakrmil polnocnym mac&cheeseom.

V sobotu som sa zobudila o dvanastej, pretoze spankovy deficit bol na mne zjavny. Prvy pohyb bolel, druhy tiez, po chrbte mi pravdepodobne presiel valec, co vyrovnava asfalt.  Vikend som stravila mentalnou pripravou na nasledujuci tyzden a strihanim Hanninych vlasov. Nebolo to kvoli tomu, ze ju nemam rada, vysvetlila som jej, ze ja som velmi skusena kadernicka. Mam za sebou historiu strihania vlastnych vlasov (do tvaru helmy), farbenia (na cerveno), strihania ofin, ci jednoducheho podstrihovania. Vybrala si moznost podstrihnutia. Este som si stiahla noty na Nie sme zli od Elanu a spolu s Hannou sme to spievali. Jej vyslovnost je ocarujuca.

Verte ci nie, v pondelok som sa skoro triasla od strachu, ked som sla do skoly. Povedala som si vsak, ze dva tyzdne vydrzim, aj keby to mali byt moje posledne. V pondelok som sla oficialne oznamit ucitelovi divadla, ze sa vzdavam pomockarne pre vyssie dobro. Muzikal sa totiz prelinal s trackom. Mimochodom, fakt dufam, ze tam to dobro niekde najdem. Po treningu som bola prekvapena, ze to bola celkom sranda, pretoze som tam mala Samaru. Zaprisahavala som sa, ze sranda a track uz nikdy nedam dokopy. Ked sa vsak nechcem citit mizerne, tak sa jednoducho pozriem na tych, ktori trenuju na 800m. Ich treningy pozostavaju z behu 11 kilometrov vonku, nech je pocasie akekolvek. Tipujem, ze z povodnych 200 ludi, ktori sa prihlasili do tracku, uz 100 z nich odislo. V stredu sme sli prvykrat vonku na trat, pretoze zasvietilo slniecko a jar vyzerala na dosah. Jared sa rozhodol, ze bude robit prekazky okrem povodneho skoku do dialky a vysky. Je to pochopitelne, pretoze ma asi meter devatdesiat. Je maturant a v tracku je od zaciatku strednej skoly. Prekazky vsak nikdy neskusal. A ked som ho videla vonku skakat, tak som vypukla do smiechu. On totiz nemusi ani preskocit tu prekazku, on ju jednoducho prekroci. Po skonceni treningu som znova vopchala sranda a track do jednej vety.

Bol vsak este jeden strasiak, ktory nado mnou visel. Vsetci bezci na kratke trate mali den, ked ich vyhnali vonku na jeden kopec asi 10 minut chodze od skoly. Tam museli ten kopec vysprintovat 6 krat. Nas Rikko vsak povedal, ze my musime pracovat na technike prekazok a tak som prvykrat v zivote bola stastna, ze som s Rikkom. Vedela som, ze nas to skor ci neskor bude cakat. Ten den prisiel tento stvrtok. Pocasie bolo prvykrat od zimy tak krasne, ze som mohla byt v kratkych rukavoch. Mali sme 13 stupnov C a slnko svietilo ocarujuco ziarivo a blizko. Kruta realita tak bola aspon trochu nadejnejsia. Vyhnali nas na Tuthill. Uz to slovo samo o sebe obsahuje Kopec. Tak si viete predstavit, ake to musi byt, vysprintovat ho 9 krat. O, zabudla som vam este spomenut, ze pred dvoma tyzdnami v nedelu som sa bola sankovat na Tuthille. Bola som tam asi hodinu a pol a kopec som zisla 19 krat. KAzdy krat som sa pritom zadychala ako kon. A teraz sme ho mali vysprintovat.

Napriek vsetkemu mi z neznameho dovodu prinasalo radost behat cez dzabanicu zo snehu a slapat do mlak, ktore ma cele ospliechali blatom. Presne tak, na konci som sa citila, akoby som mohla dobyt Samovu risu, i ked mi otvorenie skrinky robilo problem, lebo sa mi ruky triasli od vycerpania. A v tento den som konecne zistila, ze zvracat od vycerpania nie je len rozpravka. Boli tam totiz chalani, ktori sa tak hrozne presilili, ze po 7 razoch to nevydrzali a asi traja sa tam vytyckovali. Takze nebola to ziadna sranda, avsak kopce mam aspon na chvilu z krku. V piatok mal byt najteplejsi den tyzdna a ja som nasla v sebe dlho stratenu energiu. V piatky chodievame s Hannou rano do skoly o 6:45, pretoze v jedalni serviruje Collision ranajky zadarmo. Je to krestansky klub v skole a ja s Hannou tam chodievame robit hrianky. Ja som sa nielenze rano zobudila, aby som tam isla, aj som tam bicyklovala aj s Hannah. Nakrmili sme decka a po skole som bola celkom nadsena, ze ma caka track. Sice tam skoro nikto nebol, pretoze Lincoln chalani hrali finale basketbalu a vsetci sli na tu hru, trening nebol zruseny. Zasprintovali sme osem 150 m na trati a potom sme vo vnutri cvicili s prekazkami. Ja som si pomerne ista, ze na konci skolskeho roka budem mat nohy ako Arnold. Ked som si po treningu uvedomila, ze musim ist este na bicykli domov, hned som sa nahnevala na svoj entuziazmus z rana a chcela som zostat v skole cely vikend. Na ceste naspat to je totiz asi 5 krat zlozitejsie, pretoze musim vybicyklovat hore Tuthillom aj so skolskou taskou. To je originalny sposob, ako znechutit myslienku na domov.

Takze ako ste si vsimli, moj zivot sa toci okolo tracku. Na composition sme skoncili citanie Freedom Writers a teraz mame napisat akykolvek navod a potom ho prezentovat. Ja som si vybrala: ako skakat cez prekazky. Freedom Writers bola absolutne uzasna kniha, ktora sa sklada z jednotlivych prispevkov. Najlepise na tom je to, ze tie prispevky boli skutocne napisane deckami z LA, ktore sa kazdy den stykaju s gangami, drogami, domacim nasilim a chudobou. Potom prisla jedna ucitelka, Mrs. Gruwell, ktora ich naucila vazit si samych seba a bojovat za to, co chcu. Tato ucitelka obetovala tak vela kvoli nejakym cernochom ci mexicanom, ktorym nikto nedaval nadej, ze zmaturuju, alebo sa doziju 16 roku zivota.

Buduci tyzden sa nechystam do skoly viac ako dva krat. V utorok je totiz prva sutaz z tracku, na ktoru som bola vybrana aj ja, a vo stvrtok odchadzame do Rapid City, kde ma Hannah all state band. K tej prvej casti: prosim, modlite sa za mna, aby som sa neroztiahla na podlahe v strede preskoku pred vsetkymi ludmi.

Este vas musim informovat o novej Twitterovej senzacii. Tak ako je na internete Harlem Shake absolutne viralne video, tak aj moje tancovanie je velmi oblubena zabavka na skole. Hannah dostala zachvat smiechu, ked ma videla, tak sa rozhodla natocit to a zverejnit. Tak sa zasmejte aj vy.

http://youtu.be/yOXVg_xosok

 

Reklamy
Poznámka | Posted on by | 7 komentárov

Ako pre koho

Hej zdarec,

kazdy starec,

tak podme na vec,

vsak uz je marec.

Marec sa k nam uz potichu prikradol a s nim aj nove zaciatky. Ale o tom potom.

Zacnime tam, kde sme prestali. Strnasteho februara, Valentin. Stravili sme ho v Iowe, pozeranim skol pre Hannu. V ten den sme navstivili Luther college. Pomerne skoro rano sme prisli do skoly, kde nam dali nas rozvrh, a potom sme sa vybrali na obhliadku kempusu. Potom si Hannah sla sadnut na hodinu kreativneho pisania a potom sme mali obed. Takisto nam podrobne porozpravali o skolnom ($43,000 na rok- vtedy ma az otocilo) a navstivili sme aj jazzovy orchester a zbor, v ktorom bol ucitel cisto ciste anglicky upir. Vysoky a stihly, bledy, sedive vlasy a biela kosela s vestou. Dokonca nam aj poradil restauraciu v meste, kde by sme mohli ist na veceru, a ked sme tam dosli ,tak som ocakavala krv na jedalnom listku, ale nanestastie tam boli len burgre a cestoviny. Potom sme sli na nejaky hobojovy koncert v tej skole a o takej deviatej sme superne unaveni dosli do hotela. A kedze bol valentin, pre nich to je zjavne vyznamny den, tak sme si vymenili darceky. Nejake cokoladky, cukricky, nejake srdiecka, pohladnicky, podprsenocky. Hej. Potom som ja s Hannou bola este chvilu nevydrzatelna, kedze sme spali  v jednej posteli, ale rodicia nas nekompromisne poslali spat. Valentin vsak nebol stastny den pre vsetkych. V Sioux Falls totiz havarovalo auto, ked vyslo z dialnice, a prevratilo sa. Na mieste zomreli vsetci styria ludia, rodicia a dve deti. Sofer nemal alkohol v krvi, iba jednoducho vysli z cesty. Najhorsie vsak je to, ze ich tretie dieta chodi na vysoku a teraz sa z nej stala sirota. Vcera bol pohreb a pred skolou sla cela procesia funebrakov, policajtov a rodinnych prislusnikov. My sme sa na to mohli ist pozriet pocas piatej hodiny a uctit si ich pamiatku. To dievca, ktore zostalo same, malo na tvari absolutne nepritomny vyraz, akoby videla ducha. To len tak na okraj.

Dalsi den sme museli vstat este skor, pretoze nasa druha skola bola hodinu a pol od miesta, kde sme boli ubytovani. Bol to Cornell a prisamvacku, ked v Lutherovi bol jeden anglicky upir, tak Cornell bol PLNY anglickych upirov. Alebo aspon carodejnikov z Harryho Pottera. Verte mi, ta skola nevyzerala ani trochu z tohto storocia. http://www.ctcl.org/files/images/cornell/cornell-college1000x699.jpg Mali tam chram v strede kampusu a ked sme donho vosli, po celej kaplnke boli pistale z gigantickeho organu. Ludia vsak vyzerali celkom nornmalne, neprejavovali ziadne znamky nadprirodzenosti. Hlavne ked sme sa sli pozriet na intrak a v jednej izbe hral chalan League of Legends. (!!!!!) Potom som sla s Hannou na jednu hodinu kreativneho pisania, ktora bola v DOME. Ziadna trieda, oni jednoducho odkupili dom ich byvaleho ucitela pisania, ktory  byval hned oproti skole predtym ako zomrel, a teraz v nom maju hodiny. Bolo to nieco fantasticke. Potom nas vsak cakala sesthodinova cesta domov. Hannah strikovala ako stara babka a ja citala AP biologiu. Tieto dva dni chodenia po skolach nas tak strasne vystavili, ze sme boli nadseni, ked sme konecne dosli domov a zalahli do postele. V sobotu sme s Hannou sli do kina na Les Miserables/Bedari. Neviem, ako velmi popularne to je na Slovensku, ale ja som sa tohto muzikalu nevedela dockat asi tak od leta. Bolo to hlavne kvoli obsadeniu a pomerne podstatnemu faktu, ze je to muzikal. Avsak, presiahlo to vsetky moje ocakavania. Kazdy, kto to nevidel, odporucam vam ist do kina hned teraz. A nezabudnite si vreckovky a podla moznosti nie prilis vela mejkapu, lebo ked z miestnosti vyjdete, tak budete pravdepodobne vyzerat ako banda nocnych mor z Elm street. Niezeby to bola personalna skusenost. Musim sa vsak priznat, ze ked som vodopad v polke filmu spustila, tak sa nezastavil az do konca. Skratka, ef e en o em a el en e.

V nedelu sme museli operkovat jedno trojrocne dievca. Ta je prave vo veku, kedy neposedi na zadku a tak sme sa s Hannou poriadne zapotili. Museli sme hral skyvacku v malom dome asi dve hodiny! Nedalo sa ju od toho odhovorit. Aj sme sa tvarili, ze sme mrtve, aj sme skusali, ci nechce spinkat alebo citat si rozpravocku. Nie, ona sa musi hrat na skryvacku. Bomba. Fakt dufam, ze moje dzeci budu velmi kludne, pokojne, mierumilovne a pocuvne rovnako ako ja. Ak nie ,tak prejdem k nasiliu. Hahaha.

V pondelok sme mali stale prazdniny, tak sme sa rozhodli mat prespavacku s Hannou v mojej izbe. Vyzera to asi tak, ze sa mi Hannah nasackuje do postele, slohne vsetok paplon a konci to vankusovou vojnou, kedy nic nie je tak, ako to ma byt, vsetko je hore nohami. V pondelok bol osudny den, ked mali byt vyvesene vysledky kastingu na muzikal. Aj pravdupovediac, vysledky boli zaskocive. Hannah nedostala hlavnu rolu tak, ako to kazdy ocakaval, vratane jej. Hlavnu rolu dostala jedna maturantka, ktora ma bozsky hlas, ale jej herecke a tanecne schopnosti nie su velmi rozvinute. Oni vraj uprednostnuju seniorov pred juniormi, pretoze toto je ich posledny rok, ale pravda je taka, ze toto je posledna prilezitost aj pre juniorov, pretoze muzikal robia iba kazde dva roky. Hannah bola absolutne zrutena, pretoze sa celkom spoliehala na to, ze dostane tu rolu. Namiesto toho skoncila v choruse, kde nebude mat ziaden text, v podstate to je komparz. Ja som sa celkom statocne vyrovnala s tym, ze som sa nedostala do chorusu, ale do pomockarne. Nacviky sa zacali v stredu po skole a ja som sa pomerne rychlo do toho dostala. Tym myslim prace s vrtackou, pilou a inymi nebezpecnymi nastrojmi, od ktorych doma utekam asi tak rychlo ako Bodo. A aj ma to dokonca bavi. Uz sa tesim, ako v aprili pojdem na ten muzikal a budem si hovorit: A, toto som ja postavila. A ako sa budem modlit, ked budu tancovat na vyvysenej plosine, aby sa to nezrutilo. V piatok a v sobotu mala Hannah zaverecnu sutaz sezony z oral interp. Bolo to v Sioux Falls v inej skole, Washingtone. Bola to aj najdolezitejsia sutaz, pretoze z nej sa postupuje do Nationals do Alabamy v juni. Ja s Karen a Thomas sme tam boli s Hannou cely cas. V piatok mala dve kola cez ktore sa prebojovala do dalsich sobotnajsich kol. V sobotu mala nehoraznych sest kol, cez ktore sa dostala az do finalovej sestky aj s duom aj s dramou. Z dramy nebola vybrana, ale jej duo ako jedno z troch postupilo do nationals, takze alabamsky Birmingham ju ocakava. Je to uspech, pretoze na zaciatku tam bolo asi 50 dui/duov/duu. Rada chodim pozerat Hanninu interp, a humorne kola su tie najlepsie. Raz, ked sme ju prisli podporit, na skole v tom istom case bola aj gymnasticka sutaz, tak som tam sla zavidiet. Bolo to nieco uzasne, decka tam lietali vo vzduchu. Sutazilo sa v telocvicni vo viacerych disciplinach naraz ako kruhy, bradla, kladina. Boli tam dievcata vsetkych vekovych kategorii, mali vsak spolocne to, ze im chybali chrbtove kosti. Nie vsak metaforicky, oni fakt nemohli mat kosti. Ja som len zabudala zavriet sanku. Ked uz hovorime o tanci, moja dance & fitness telesna je velmi zaujimava. Minule som bola jemne nahnevana, pretoze som siesty krat za tento rok behala pacer, co sa do slovenciny preklada ako smrt. Napriek tomu je to vsak po vacsine zabavna hodina. Ucitelka nam zvycajne donesie styri  Nintenda Wii a my tam s nimi v ruke tancujeme Just dance. Vyzera to asi takto: http://youtu.be/0pi84SAuHYM?t=1m18s A toto je just dance: http://youtu.be/6rBFtCJ255w?t=36s Najvacsi zabijak je vsak ked robime P90X, co je ultimate killer na formovanie svalov. Teraz sme vsak presli na Zumbu, co je tiez sranda.

Ale naspat k teme. Potom ako Hannah nevedela co robit od radosti z toho, ze sa dostala do Nationals, my sme s Hannou mali nocne plany a to lock-in v kostole. Zavreli tam asi 20 deciek v kostole a donutili ich modlit sa a postit. Ale nie, hrali sme vybijanu, spievali, hrali frisbee o druhej v noci vonku a rozhodne nespali. Potom nam klipkali oci rano na omsi. Niektori dokonca zaspali. Tato prespavacka bola mienena pre Katy, ktora po pol roku minuly utorok odisla naspat domov do Minnesoty. Prisla asi tyzden po mne a viedla tu skupinu, ktora hrala cez omse. To je ta, s ktorou som bola lyzovat jeden den. Bola uzasna a hrozne ma mrzi, ze odisla a ju tiez mrzelo, ze musela odist. Ale vsak to patri k zivotu. Potom v nedelu vecer som namiesto spanku pozerala Oscarov. Trochu ma to sklamalo, pretoze v kazdej kategorii sa opakovalo dookola tych istych 10 filmov, ale svetly bod programu prisiel, ked Jennifer Lawrence si isla po sosku a na schodoch sa potkla a spadla. Uz dlho som sa tak nezasmiala. Mne je vsak jasne, ze keby som sa ja niekedy ocitla v tej istej situacii, pravdepodobne by som sposobila nejaky druh katastrofy ako poziar alebo nieco take. Takze myslim si, ze potknutie je celkom solidne.

Vcera bol prvy piatok bez akejkolvek sutaze, iba mala Hannah nacvik muzikalu a ja tech, ako kazdy den po skole. Vacsinu casu som pilkovala  a s radostou vam oznamujem, ze mam stale dvadsat prstov. Aj vsetci okolo mna. Chvilu som pracovala aj v kostymarni, co je asi najlepsie miesto na skole. Ked som tam prvykrat vosla, skoro mi oci vypadli. Dve poschodia kostymov od podlahy po strop z roznych dekad minuleho storocia. Keby som len tak zila v minulom tisicroci a mohla nosit vsetky tie nasuchorene saty a sukne a korzety. Je to asi ten najvacsi satnik, aky som na vlastne oci zazila a ja som tam pracovala! Vyberala som totiz kostymy pre hlavne postavy. Keby som mohla, tak by som si odtial slohla nejake saty na nas najblizsi jarny tanec – Spinsters. Je to damska volenka. Najhorsi problem je vsak ten, ze Hannah ma vtedy All state band v Rapid City, takze budeme mimo mesta. :/

TEnto stvrtok som bola po skole na jednej prednaske v research centre o Dni v kozi genetickeho vyskumnika. Bolo to fascinujuce a kazdy, kto tam isiel, dostal bonusove body. Robit s genetikou by ma hrozne bavilo, ale na druhej strane composition sa tomu zacina vyrovnavat, kedze som dostala rovnaky pocet bodov za povinnu esej, ktoru sme museli na hodine zosit dokopy pre Sioux Falls district, ako Hannah. Hodnotila sa slovna zasoba, forma, plynulost, organizacia, hlas a nejake dalsie dve kategorie. Ja som zo vsetkeho dostala plny pocet bodov, ako Hannah, len z word choice som mala 4.5, tak ako aj Hannah. O, a tu vam pridavam jeden moj paper z composition.P1080312

No a vcera sme teda po skonceni muzikalovania sli ku Grahamovi na Winter olympics. Prvy den, co som tu v auguste prisla, sme mali saxophone summer olympics u Jareda, a slubili sme si, ze urobime aj zimne. Tak sa konali vcera u Grahama a prislo nan aspon 15 deciek. Mali sme rozne sutaze. Ja s Hannou sme dokonca vyhrali zlato v kategorii freestyle dance. Tancovala som totiz zatial co Hannah spievala americku hymnu. Boli sme bombasticke. Ja som este vyhrala zlato v kategorii napodobnovania zvierata. Napodobnila som kona a na stupnici presvedcivosti od nula po pat som dostala 5, co znamena, ze v postate ja som kon.

Konce su vzdy ta najtrapnejsia cast mojich prispevkov, lebo nikdy neviem ako ich ukoncit. Tak vam len tak narovinu teraz hovorim dobru noc.

 

 

 

 

Posted in Uncategorized | 4 komentáre

Navrat v case

Velmi svedomito som sa naplno pohruzila do popridavanie fotiek z KALIFORNIE! AK vas to este stale aspon trochu zaujima, tak vsetky fotky mozete najst tu:

https://plus.google.com/u/0/photos/100236140126550093730/albums/5846419420601061297

A len tak zo zaujimavosti, mate nejaky sajn, co gača znamena? Pretoze tu to vsetci pouzivaju velmi casto, tak by ma zaujimalo, ci sa niekto trefne do cierneho. Prezradim vam to nabuduce!

Posted in Uncategorized | 5 komentárov

Konecne aktualizacia

Prave som dopozerala DVD marching bandu z Kalifornie, ktore sme vcera dostali na zimnom symfonickom koncerte. Musim povedat, ze neexistuje nikto lepsi, ako nas marching band ucitel. Nas druhy ucitel, jeho oco, tento rok po 44 rokoch kariery ide do dochodku a vsetkym je z toho do placu, hoci niektori ho nemaju radi, lebo je panovacny. Jeho syn vsak nezdedil absolutne nic z tejto panovacnosti a myslim, ze ho bez akychkovek problemov mozem vyhlasit za najlepsieho cloveka, akeho som kedy stretla.

Chceli by ste vsak vediet, ako sa mam vo svete? No tak vam to prezradim. Vcera sa konal kasting do jarneho muzikalu Crazy for You. Hannah si pustala CD z toho muzikalu posledne 4 mesiace a kazdy den o tom basnila, ako sa uz nevie dockat. Ja som sa nevedela dockat tiez, pretoze divadlo je absolutne skvele. Nanestastie, je tu ten jeden drobny problem. Na kastingu musis zaspievat. A tak za zacali dlhe chvile ucenia spevu, kedy sa Hannah marne snazila naucit ma trafit spravny ton. Naucit mna spievat je asi tak pravdepodobne, ako povedat skreckovi, nech sa zmeni na zebru. Teoreticky to je mozne, pretoze vsetky zive organizmy maju v podstate rovnake geny, kedze vedci tvrdia, ze vsetky organizmy maju spolocneho predka. Avsak, u niektorych organizmov sa niektore geny prejavia a niektore sa vypnu. Vdaka tomu nemas zaludok v mozgu, takze sa ti mozog netravi. Budte za to vsetci vdacni!

Takze som sa snazila nejak zo seba vytlacit nejake zabudnute geny spevaka a zaspievat aspon slusne, ked uz nic ine. V pondelok sme mali po skole teda prve kolo kastingu, spievanie. Bola som mierne povedane mierne nervozna. Na rovinu povedane, bola zo mna roztrasena zelatina. Vosla som do miestnosti, zaspievala som embraceable you z Crazy for You a vysprintovala som von. V miestnosti boli styria ludia: moj “milovany” do seba zahladeny byvaly ucitel divadla, ktory zboznuje Fletchera, potom dve ucitelky spevu a Hannina oral interp ucitelka Ms. Simon, ktora ma pozna najlepsie, lebo velmi casto oxidujem v jej triede. Jej oblubena fraza je: Lubi, shut up. Je mlada, roztlieskavacka, a je tzv. triple threat: vie spievat, tancovat a hrat. Zaspievala som a musim povedat, ze som uspesne trafila 50% not. Ta druha strana je, ze som netrafila 50% not.

Potom sme sa sli do telocvicne naucit tanec, ktory sme v utorok predvadzali. Spoliehala som sa na to, ze vsetko, co si pokazim v speve, si vynahradim v tanci. A ked nie, tak sa budem aspon usmievat a verit v svetovy mier. Takze tanec dopadol celkom dobre, vysledky kastingu budu vsak zverejnene az v pondelok, co znamena, ze cele prazdniny budem v krcoch. Som si celkom ista, ze Hannah dostane hlavnu rolu, pretoze ona JE triple threat a z uchadzajucich 110 ludi tam nie je nikto, kto by bol schopny byt tak entuziasticky a plny energie cely cas. Ja sa chcem dostat len do chorusu, co znamena, ze by som nemala ziaden hovoreny text, iba by som bola vo vsetkych tanecnych cislach.

Na to si vsak musime pockat do pondelka, pretoze v stredu mame iba pol dna skoly a v stvrtok, piatok a pondelok mame volno vdaka tomu, ze isty Abraham Lincoln a este nejaky dalsi prezident mal vo februari narodeniny. A chcete vediet, aky to je oblbovak, ze pol dna skoly? No to vam teda poviem. Skola sa zacne o 7:30 namiesto 8:30. Kazda hodina ma 45 minut, nie 49 ako normalne. No viete si to predstavit? az o styri minuty nam skratia kazdu hodinu. A samozrejme, nemame obednu prestavku a AD room, co je ta kratka hodina, kedy mame “citat”. Aspon ze hned potom pride leharo kemping v podobe volna.

Doma vsak sediet nebudem, zajtra totiz odchadzame na prehliaky vysokych skol pre Hannu. Ideme do Iowy, vzruso. Hanne totiz chodi kazdy den priemerne 5 listov z roznych vysokych skol po celej Amerike, ktore sa o nu zaujimaju. I ked vacsina z nich su nejake zapadakovske skoly, niektore stoja za to, ako napriklad taky Brown. Pre nevzdelanych – to je skola, kde chodi Hermiona z Harryho Pottera. Mne takisto prisiel list z National Honor Society, co je organizacia, ktora prijima studentov s dobrymi vysledkami a vynimocnymi schopnostami. Bohuzial, nemozem sa prihlasit, pretoze buduci rok tu uz nebudem. Ked si vsak na internete skontrolujem znamky, tak tam mi ukaze, kolka v poradi som percentualne na skole a momentalne moje priemerne skore znamok na skole je druhe najlepsie. Z 2000  ziakov. Avsak, problemom moze byt aj to, ze ostatnym ziakom sa zaratavaju vsetky predosle roky, zatial co mne sa pocita iba minuly polrok. ALe aj tak. O, este sa potrebujem povytahovat. Minuly tyzden sme mali rodicovske, ale tu su iba konzultacie s ucitelmi. Karen s Thomasom teda navstivili vsetkych mojich ucitelov. Zacali ucitelom biologie, ktory povedal, ze som velmi inteligentna, a ze to bolo dobre riesenie, ze som sa preradila do AP biologie. Moja chemikarka povedala, ze som sa MALA preradit do tazsej chemie, lebo tato je prilis lahka pre mna. Moja composition ucitelka povedala, ze som velmi dobra v pisani. DOkonca prezradila, ze poucila jednu z mojich eseji ako ukazku pre nejakych ziakov. A ked som minuly tyzden zabludila do triedy mojho byvaleho ucitela americkej literatury, tak som tam nasla moj projekt o Langstonovi Hughesovi z minuleho polroku. Vsetky projekty uz davno vyhodil, ale moj tam stale ma ako ukazku pre novych studentov. Musim povedat, ze ten projekt vyzeral velmi vkusne.

Chcela by som sa vam ospravedlnit za to, ze som dlho nenapisala nejaky clanok, ale cez tyzden mi to nejak nevychadza a cez vikend stale nieco robim. Pred dvoma tyzdnami som napriklad bola na vylete s kostolom. Sla som sama bez Hanny, pretoze ta mala ako zvycajne sutaz. Konalo sa to vo Wisconsine, asi 5 hodin cesty. V snehovej burke to je vsak solidnych 6 a pol. Bola som tam tri dni, sice to vyzeralo, akoby som prisla a odisla. Dokonca som sa tam dostala aj na lyze. Nanestastie, kopec bol v podstate plochy. Bolo to nieco ako stare dobre Donovaly. Prekvapive bolo, ze asi 80% lyziarov boli snowbordaci. Teda, lyzovanie je z neznameho dovodu menej popularne ako snowboard. Samozrejme, to preto, ze snowboardovanie je “cool”. Jedno dievca, ktore tam s nami bolo, chcelo vyskusat snowboard prvy krat v zivote. Nebol to jej najsvetlejsi moment zivota a som si ista, ze to uz niekolko krat olutovala, ale aspon si vyskusala. Neslo jej to absolutne, bola zufala a stale padala, ale drzala sa. Raz vsak spadla na gebulu a musela ist do nemocnice s otrasom mozgu. Hovorim, nebol to jej najjasnejsi moment zivota. Ja som si vyskusala lyzovanie este raz. Bolo to minuly tyzden, ked som sla na mestsky kopec spolu s jednym dievcatom z kostola – nie s tym s otrasom mozgu. Ten kopec bol nieco take ako Pezinska baba pre Bratislavcanov. Najhorsie bolo, ze sneh bol iba na tom jednom placi a nikde inde, kedze my tu v podstate zazivame suchu zimu. V nedelu nam tu vsak nasnezilo, niektore skoly dostali dokonca prazdniny. Samozrejme, nie Lincoln.

Ked uz hovorime o sneznych prazdninach, my sme tiez mali jeden volny den vdaka zlemu pocasiu. To bol asi najlepsia chvila mojho zivota. Pamatam, akoby to bolo pred troma tyzdnami. Bola som chora, stratila som hlas a bolelo ma hrdlo. Skolu som vsak nemohla vynechat, pretoze z biologie by som prepadla. Tu je vynechanie skoly asi horsia vec ako topenie maciek.

Tak som si citala 17 kapitolu z 1300 stranovej ucenbnice biologie a zaspala som. Hannah ma prisla zobudit s dvoma skvelymi spravami: vecera a zajtra nejdeme do skoly. Ja som zvyskla ani neviem ci od hladu alebo od stastia. Oznamili to totiz v telke na lokalnom programe, zevraj ma byt silny vietor a minusove teploty, takych peknych minut tridsat. Den sme s Hannou stravili neplanovanym pokracovanim Starwars maratonu, kedze som stale nevidela vsetky casti. Ten sa konal u Josha doma a zucastnila sa neho stala partia. Samozrejme, prisiel aj Jared. A ked niekto da dokopy tych dvoch, tak namiesto toho, aby sa ich vedomosti scitali, ich veky sa odcitaju a stavaju sa z nich male decka. Najprv okradli vsetkych ludi na gaucoch o vankuse, potom si slohli aj matrac z gaucov, takze sme museli sediet iba na tom rame. Potom sa nahanali a ohadzovali vankusmi, rozliali sprite a robili ramus. Potom sli bosi behat okolo domu, pricom pripominam, ze sme mali v skole volno kvoli minusovym teplotam. Z filmu som v podstate nic nemala, ale aspon som sa nasmiala.

A potom tu je este ta malickost, ktora sa vola Super Bowl. Ak s tym niekto nie je oboznameny, tak to je obrovska udalost, ktoru slavia vsetci Americania. Je to zapas v americkom futbale, taky ten najvacsi. Je to pre nich asi nieco take ako pre nas hokejove majstrovstva, ibaze oni pozeraju iba ten jeden zapas, vacsina ludi sa nestara o predosle vysledky timov. Vacsina pravdepodobne nema ani potuchy, kto hral v zapase. Ja som vsak z neznameho dovodu bola priputana k telke a nemohla som z nej odtrhnut oci. Hrali Ravens z Baltimoru a 49 z San Francisca. Ravens vyhrali. Mne sa vsak najviac pacilo, ze treneri tych timov su bratia. Haha. Viete si predstavit, ako trapne musi vyzerat ich domaca situacia? Taka rodinna vecera musi byt velmi mlkva. Treneri dvoch najlepsich futbalovych timov v celej Amerike a rivali spolu jedia na Vdakyvzdanie za jednym stolom. Ja si to proste neviem predstavit. Americania vraj jedia pocas Superbowlu najviac hned po Vdakyvzdani. Neviem, ci to je pravda az do takej miery, ale jedla sme mali kopec. Sli sme k Hanninym krstnym rodicom, ktori byvaju o dve ulice dalej. Pre nich je to tradicia ist tam. Oni takisto neboli nejaki sledovaci, najviac sa tesili na polcas a na reklamy. Reklamy pocas Superbowlu totiz stale vychadzaju nove, pretoze sa to firmam oplati, lebo enormne mnoztvo ludi cumi v tom momente na telku. A polcas, pochopitelne, bol top vecera. Vystupovala Beyonce a s nou sa pre tuto prilezitost navratili aj Destiny’s child. Jej vystupovanie bolo bravurne, uchvatne a nazivo. Ako inak, klaniam sa pred tebou, Beyonce.

Teraz sa uz musim pobrat, lebo som tu stravila uz polku dna. Dufam, ze sa vidime coskoro!

Vasa milovana.

 

Posted in Uncategorized | 5 komentárov

Buducnost sucasnostou

Druhy polrok sa zacal velmi drasticky. Nemilosrdne sa na nas vali skola a jeden pondelok za druhym. Mne sa zda, ze pondelkov je v tyzdni viacej ako piatkov. Je to vobec mozne?

Mojim najvacsim potesenim dna, okrem vecere, byva AP biologia, ktora je absolutne fascinujuca. Myslim, ze to, co ostatni povazovali za sialene rozhodnutie, bolo jedno z najlepsich, ake som tu spravila. Vopchat predo mna aneuploidy a trisome 21 je asi jedina cesta, ako ma prebudit hned z rana, kedze biologiu mam prvu hodinu. Plus, nas ucitel je ma obrovsky swag: brada, tarzanie vlasy a stare vytahane uzasne otrasne svetre. Kazdy pondelok mame prvych 10 minut malu vsuvku do biologie, kedy sa ucime o hudbe minuleho storocia. Pusta nam ska, metal, Beatles. Minuly tyzden nam rozpraval o The Velvet Underground a ich lidrovi, Lou Reedovi, ktory si vsak zvolil solo cestu. Ja som sa tesila ako male jojo, pretoze som dobre vedela, o kom rozpraval. Lou Reed bol totiz minuly rok na Pohode a ja si pamatam, ze to bol asi jediny spevak, na ktoreho koncerte som ostala od zaciatku do konca. Hlas ako drevorubac, jeho vystupenie bolo bravurne.

Mam za sebou uz aj prvy test z bio. Sice sa mi kolena triasli ako huspenina, zjavne som to prezila. Zla burina nevyhynie, haha. A skoncila som s 87% pricom triedny priemer bol 69%. Nova latka sa mi vsak nejako nedostava pod kozu. Som absolutne vytreta, ked sa jedna o strukturu a delenie DNA, ktore teraz preberame. Je to totiz super chemicke, do abolutnych molekul.

Neviem, ci som vam niekedy vysvetlovala, co AP znamena. Okrem toho, ze musim vlacit 1300 stranovu ucebnicu do skoly kazdy den, znamena to aj to, ze kredit za tuto hodinu sa pocita na vysokych skolach v Amerike. Tu totiz vsetko funguje na principe kreditov. Stredoskolaci si tu mozu vyberat z nenormalneho mnozstva predmetov, ktore chcu mat, ale musia splnit urcite poziadavky, aby zmaturovali. Za kazdy predmet dostavas urcite mnoztvo kreditov a na konci strednej skoly musis mat 22 kreditov, pricom styri su z anglictiny, jeden je telesna, 3 su matika, 2 su umenie, 7 je volitelnych atd….Ale ten jeden kredit z telesnej mozes ziskat napriklad z gymnastiky, alebo timovych sportov, posilovanie, dualne sporty. Takze su tu rozne moznosti, z ktorych si mozes vybrat. A ked mas nejaky AP predmet, to znamena, ze na konci roka musis spravit AP skusky a kredit za tuto hodinu sa ti potom pocita na vysokej skole, pretoze tam tiez musis mat kredity. Takze ked niekto spravi tuto skusku na strednej, tak na vysokej sa mu to odpocitava z povinnych kreditov. A chcete vediet, preco som v tejto oblasti taka vzdelana? V piatok som totiz vymeskala skolu a isla som na prehliadku jednej college tu v Sioux Falls. Augustena college je sukromna skola a rocny poplatok je 34 tisic dolarov. Tam mali specialny den pre zahranicnych studentov, ktori zvazuju vysoku skolu v Amerike. Najprv nam porozpravali o skole, vytahovali sa ako sople, skromne nam pripomenuli, preco by sme tam mali ist a zargumentovali, ze ich skola jev podstate lacna v porovnani s inymi na tom istom leveli. Potom nas previedli po pozemku skoly a ukazali nam jednotlive budovy. Neskor sme tam mali moznost porozpravat sa s profesormi z jednotlivych sekcii. Ja som sa hned dohnala za biologom a zasypala som ho nekonecnym mnozstvom otazok. Dozvedela som sa, ze biologia ako major (z coho chcem promociovat) je najtazsi predmet. V Amerike je kazda college 4 roky, ak teda sa neflakas a stihnes nazbierat potrebne kredity za styri roky. Keby som potom chcela byt doktorom, musim po vysokej spravit 8 hodinovu skusku a dalsie 4 roky mediciny. Potom dalsie 4 roky atestacie, cize pracovat by som zacala asi tak rok pred dochodkom. Zistila som tiez, ze medicina je najdrahsia skola v Amerike, ale im sa to zrejme oplati, pretoze doktori su tu najbohatsi ludia. Doslova. Minule som bola na navsteve u nejakej Kareninej kamaratky a ich dom bol rozpravkovy. Preco? Jej manzel bol doktor. Tymto som si surovo spliasla sen o studovani v Amerike. Davaju sice stipendia pre zahranicnych studentov az do vysky $15,000, ale stale je to nehorazna palka. Najviac som sa zasmiala, ked sa jedno naivne dievca opytalo na Harvard. Jeden ucitel jej hned oznamil, ze tam kazdy rok prijmu okolo 0.3% uchadzacov. Ani nie 1.3%, ale NULA celych tri. To ti uz samo o sebe naznacuje, ze uspech neuspiet je takmer zaruceny.

Isla som sa len tak zo zvedavosti porozpravat aj s ucitelom zurnalizmu a anglictiny, v pripade, ze zo mna bude J. K. Rowling. Haha, JK (Just Kidding).

Tak som sa musela po namahavom dni ist odreagovat postrielanim zopar deciek na lasertaggingu. Pamatate si nas vianocny tanec? Vtedy sme sli o pol noci lasertaggovat. Tento piatok som bola s niekolkymi babami zo skoly lasertaggovat do kostola jednej mojej kamaratky, Katie. Tam sme mali velku konkurenciu – 12 rocne decka, ktore ziju na pocitacovych hrach a tak strielanie na ciel pre nich nie je ziaden problem. Ani povest, ze som z amrmady zo Slovenska tentokrat nepomohla a tak sme skoncili so ctou napraskane deckami zo siestej A.

Hannah tam so mnou nebola, mala totiz sutaz z Oral interp.  A pre tych, ktori stale nemaju bledomodry sajn, co sa robi v oral interp, tu je ukazka. http://www.youtube.com/watch?v=agFxb-IA3_U Existuju rozne kategorie: duo, poezia, drama, humor. Musis sa spravat, akoby ten druhy clovek nestal VEDLA teba, takze sa na seba nemozete pozerat, ani ziaden fyzicky kontakt nie je povoleny. Nemas ziadne rekvizity, pracujes s neviditelnymi pomockami. Hannah je v tom skvela, a ja si velmi zelam, aby sme to mali aj my na SLovensku. Uz som aj rozmyslala, ako to zalozim. Tuto sobotu sme sa boli pozriet na jej sutaz, ktora bola vo Watertowne. Na noc sme potom zostali u Hanninho stareho otca na farme. Ten je cisty starky, stale rozprava. Dokonca ma aj skusa, da mi lekciu o tom, ako rastu bananovniky a na dalsi den ma vyskusa. Karenin brat ma farmu rovno vedla stareho otca a ma tam okolo tisic zasobnikov hamburgerov. Teda, krav.

A kedze Hannah ma sutaz kazdy vikend, ja si musim najst svoj vlastny program. Pred dvoma tyzdnami v piatok som sla k Jaredovi, pretoze usporiaduval hororovu noc. Rada navstevujem Jareda, preetoze maju stale misku Skittles, haha. Takze hororova noc. Ja som sa bala uz pri uvodnej zvucke, potom som sa skoro rozplakala, ked mi povedali, ze pozerame Kruh. Ten Kruh so Samarou. Pochopte ma, ja som v zivote nevidela ziaden horor. Ja si cvrknem uz pri kazdom raze, ked ma doma moj nemilosrdny otec nastrasi! Nepotrebujem nejake EMO dievca, aby vyliezalo z telky a prepichlo ma pohladom. Tam je totiz paska, ktoru ked si pozries, tak do tyzdna zomries. A ked si ju niekto pozrel, na konci sa vzdy objavila zrnita obrazovka a potom zazvonil telefon. A ked po skonceni filmu zazvonila pevna linka, VSETKY baby v miestnosti zvrieskli, jedna sa rozplakala.(Ja som to nebola!) Jared dostal zachvat smiechu. Pochopitelne to on zavolal na svoju pevnu linku, pretoze zjavne to bolo srandy kopec. Potom sme sa pustili do druheho filmu, ktory nebol horor, aby sme sa odreagovali. Zrazu vsak obrazovka zacala zrnit. Mne bolo jasne, ze to je urcite nejaky velmi vyspely chalan, ktory sa vyziva v utrpeni a strachu druhych. Hned som podozrievala Jareda. Ked sa ta obrazovka zmenila na zrnitu asi 4 razy, tak som sa dala do patrania a z blizkosti som sledovala vsetkych pritomnych. Ked vsak vsetci vylozili ovladace do stredu izby, bolo mi jasne, ze to Samara nam dava znamenie, ze je prakticky po nas. Obrazovka zrnila asi kazdych tridsat sekund cely cas, aj ked som odchadzala. Samara sa vsak omeskala, uz tomu budu dva tyzdne a ja stale zijem, i ked sa neda povedat, zeby som nepodozrievala kazde dievca s dlhymi ciernymi vlasmi, ze to je Samara.

Tu sobotu mala Hannah sutaz v nasej skole a Hannini rodicia mali organizaciu celej sutaze na starost, takze som im tam cely den pomahala. Tym som si splnila svoj sen z detstva, ked som chcela byt pokladnicka a predavacka. Predavala  som totiz jedlo a uctovala vsetko a vlozila do toho kopu entuziazmu. Potom sme sa boli pozriet aj na Hannine predstavenie a, pochopitelne, bola uplne hviezdna. Skoncila tusim tretia s duom a druha v drame.

Dnes som sa konecne dockala piatku. Zacal sa skvelo, dobrovolne som sa vykopala  z postele skoro rano a uz o 6:45 sme boli v skole, pretoze tam byva kazdy piatok taka kaviaren v jedalni, kde ti ponukaju zemle a banany a horucu cokoladu zadarmo. Ma to na starosti collision, co je akoby klub veriacich v skole. No a kedze Hannah je toho sucastou, tak som tam s nou sla rano pomahat. Hriankovali sme zemle a predvadzali super sou, pretoze, ked vyskakovali z hriankovaca, tak sme ich za letku chytali. A, samozrejme, mne vsetko popadalo na zem a vsetci sa mi smiali. Bola to skvela cesta ako priviest radost do zivota taku skoru rannu hodinu.

No a dnes mam na plane ist k Jaredovi, znova, pretoze ma dalsiu filmovu noc. Hannah je znova na sutazi, takze ona nejde. Tentoraz vsak pozval tusim celu saxofonovu sekciu a dalsich kamaratov, takze to bude takych tridsat ludi. Vobec netusim, ako ho jeho mama este moze mat rada. Haha. Ale tak matky zrejme s laskou radi trpia (pre) svoje deti.

Ospravedlnujem sa za nedorozumenie s fotkami, ja truba som ich zabudla zverejnit, takze ste ich nemohli vidiet. Vsetko je vsak opravene. Nateraz sa lucim, Dovidenia!

Posted in Uncategorized | 12 komentárov

Nezabudnutelny, nezabudnutelnejsi, najnezabudnutelnejsi

Toto je prakticky pokracovanie predosleho prispevku, ale pre verejne blaho som to rozdelila do dvoch prispevkov. Tu vam velmi cukrovito opisem moj uspesny pobyt v Kalifornii a Rose Bowl parade.

Pripravte sa na zdlhavy a nudny prispevok. Zapisala som to vsetko tak podrobne nie az tak velmi kvoli vam, ale kvoli tomu, ze si chcem zapamatat kazdu sekundu tohto vyletu. 

Takze 26.12. som mala budik nastaveny na 4:30 rano, aby som s Hannou mohla nasadnut na autobus o 5:30 a uzivat si 32 hodinovu cestu do Las Vegas. Cestovali sme cely den a celu noc na siedmych autobusoch, zastavovali sme len zriedkavo na cikpauzy. Bola to vsak vzdy pakova situacia, pretoze ked sa na zachody rozbehlo 250 deciek, vsetko smrdelo, toalety sa upchavali a rady boli nekonecne. V noci sme sli cez 14 hodin snehovej burky po dialnici takou patdesiatkou. Parkrat som si uz myslela, ze to sofer nevyrovna, ale nakoniec sme do Vegas dorazili zivi a zdravi. Tam sme sa hladne vrhli do hotela a zaroven kasina Circus Circus. Tam to tak trosku nedomysleli, pretoze ked ma 250 deciek cakat v rade na jedlo, tak to je akoby 250 ludi stalo v rade na jedlo. A to teda nechcete zazit. Ale po tej jazde autobusom kazdy ocenil cokolvek na jedenie. Potom sme sli do Hoover Dam, co je najvacsia priehrada v Amerike postavena na Colorade. Bolo to sice zaujimave, ale mna najviac trapilo to, ze konecne chodim a ze vonku svieti slnko a mam vyhrnute nohavice. Nanestastie, pocas celeho vyletu sme museli nosit nase cervene marching band bundy, ktore zacali po case jemne zapachat a byt otravne, pretoze 250 deciek s rovnakou bundou posobilo velmi neprirodzene, ak viete co myslim. Boli sme ako cervena STOPKA, ludia pred nami zastavovali. Niektori dokonca aj zaradili spiatocku a sli kade lahsie.

Potom sme stihli este ist do Hardrock cafe, co konecne vylepsilo moj den, pretoze dovtedy som teda nemala zaujem o nic. To je pomerne znama kaviaren, teda, ja som spoznala tu velku gitaru pred vstupom. Aj sme sa tam parkrat odfotili. Vnutri to bolo genialne, casnici boli rockovo obleceni, jeden tam mal totalne makkucke vlasy, taky polocernoch velkych rozmerov. Ked sme sa najedli, tak som nechtiac rozliala vodu a sranda bola, ze ked niekto nieco rozleje, casnici zapiskaju na pistalku. Tak hned boli pristaveni pri nasom stole a trapne zapiskali na pistalku. Najlepsie bolo, ze vysmiali Celest, pretoze na nu som vyliala tu vodu. Celest sa cela cervenala, a ja som sa smiala, pretoze bola verejne strapnena, hoci to bola moja vina. Vecer sme sli este na prehliadku Las Vegas, videla som vsetky hotely a kasina a nejaku fontanku a sopku ci co. Potom sme sli do hotela, v ktorom mali labute v jazierku v otvorenej hale, palmy vo vnutri a presklene vytahy.

DEN 3

V Las Vegas sme prespali a rano sme mali 3 hodinovy trening. Po 2 mesiacoch to konecne nebol trening na snehu, ale medzi palmami. Ten trening ma urobil tak stastnou, ze mi bolo jedno, ze nas cakala 6 hodinova cesta do Kalifornie, ktora mala viac ako 6 hodin. Navyse, nejake jezibaby z colorguard ( to su tie ‘mazoretky’) ma vysackovali z miesta v autobuse, kde som sedela so Celest, a tak som si musela sadnut k cudakovi Hansovi, ktoreho nikto nechape. Pocas cesty mi spal na ramene a skrabkal chrbat. Potom som mu vsak oznamila, ze je divny. Skusila som sa porozpravat s tymi babami, ze to nie je fer, ze nas podstadli, ale oni mi oznamili, ze to je jedno, kde sedim. Ja som sa na nich nechcelo pozriet svojim Baziliskovym pohladom, tak som odcupitala na svoje miesto, kde som sa z okna pozerala na kaktusy, ktore boli vsade okolo ciest.

Ked sme konecne dosli do vysnivaneho LA, veceru sme mali v Medieval theatre, co bolo stredoveke predstavenie rytierov na konoch v arene, zatial co ti servirovali veceru. A servirovali ju stredovekym sposobom. Dali nam polku kurata bez priborov a kazali nam jest. A myslim DOSLOVA polku kurata. Kura som mala rada, ale potom, ako som tam zjedla tak kilo kury, uz sa necitim tak optimisticky o buducom jedeni kuracieho masa. Ono to malo nohu a myslim, ze som videla nejaky pohyb na tanieri. Sou bola vsak bravurna, vsetci sme povzbudzovali nasich rytierov. Potom sme sa ubytovali v hoteli v izbe cislo 803. Mala som izbu so Celest, Tori a Randy, to su baby z mojej saksofonovej sekcie.

Los Angeles je krasne mesto, videla som aj slavny HOLLYWOOD napis na kopci. Najlepsie je to, ze mesto je obklopene horami, takze to nie je len taka plocha doska. Najhorsie bolo asi to, ze vsade boli zapchy a na vsetko sme museli cakat.

DEN 4

Rano sme mali trening a potom sme sli do DISNEYLANDU. Vonku lialo ako z krhly z neznamych dovodov. V Kalifornii nema prsat. Plus, ten den, ked sme tam boli, bol jeden z najzaneprazdnenejsich dni roka. Takze sme cakali v radoch cely zivot. A boli sme zmoknuti, ale co na to zalezi, ked sme v Disneylande. O dvanastej sme sa museli pobrat do zakulisia, pretoze sme vystupovali v programe Disneylandu, mali sme parade po Disneylande. Konecne prestalo prsat a po vystupeni sme sa opat vrhli na vsetky atrakcie. Najrpv sme stali v rade 60 minut na Starwars 3D jazdu, ale potom nam prestalo zalezat na tom, ako dlho cakame a tak sme stali hodinu a pol v rade na Raketu. Tam sa nam prihovorili nejaki ludia, ktori byvaju v Hollywoode a povedali, ako raz videli Ryan Seacresta a ako mala Paris Hilton sexualne orgie na stole v hoteli pocas svojej party. Ti ludia boli fakt cudni.

Ten den bol absolutne uzasny, zakonceny ohnostrojom a absolutne nezabudnutelny.

DEN 5

Isli sme skoro rano do Pasadeny – stvrte LA, aby sme si urobili nejake band fotky. Potom sme mali nase vystupenie, poslednu sou vobec! Vsetci rozpravali, ze nasa sou bola najlepsia zo vsetkych, dokonca to povedali aj moderatori v zakulisi. Niezeby som to nevedela…

Potom sme zamierili do Hollywoodu a do World’s market & Grove. Tam sme sa najedli a sli do hotela, kde sme sa sli kupat do bazena. Ja som tam bola absolutne prva a trvalo dlho dlho, kym sa dalsi odvazili skocit do bazena. Vacsina z nich bola len vo virivke. Lemry.

DEN 6

Rano sme sli na Chodnik Slavy, kde som nasla kopec krasnych hviezd a odfotila sa s Marylin Monroe sochou pred muzeom Madame Tussaud. Ked som si sadla na podstavec, lebo som sa chcela odfotit, tak sa z reproduktorov ozvalo: „Prosim vas, nesedte na podstavcoch, nesedte na podstavcoch.“ Verejny trapas. Potom nasledovalo UNIVERSAL STUDIOS, co je v podstate ako Disneyland, ale mensie. Bolo tam niekolko najuzasnejsich kolotocov na svete a najlepsi boli 3D transformers, pretoze ked sme na tom boli, tak sme sa citili, akoby na nas utocili roboti a akoby som padala z panelakov a soferovala auto. Waw, to bolo teda skvele. A ked hovorim my, tak myslim skupinka deciek, s ktorou som chodila po tom parku. Stravili sme tam cely den a potom sme sli rovno do hotela a do postele, lebo nas cakala 5 a pol milova parade pred par milionmi ludi. Takto sa pre mna skoncil rok 2012. Ziadne oslavy, ziadne ohnostroje tu neboli. Pre nich vraj ohnostroje nie su tak dolezite, pretoze ich maju dost na 4. jula.

DEN 7

Budicek na 4:45 aby sme sa stihli pripravit a nasukat do tych uniforiem posledny krat v mojom zivote. Touto parade sa totiz ukoncila moja kariera marcherky. Je to totiz koniec sezony pre marching band.

Takze sme sa obliekli a vyrazili. Nervy som mala absolutne v kybli, a ked si niekto mysli, ze kolena sa nemozu triast, tak moje boli ako huspenina. Rychlo sme sa rozcvicili, pouzili toitoiky naposledy a zrazu sme sa tam ocitli. Na Colorado Boulevard. Najprv sme vsak museli vytocit obavany roh. Ak chcete vidiet, ako sa nam to podarilo, tu je video. http://www.youtube.com/watch?v=dEFyvjMI1jc Je tam zakomponovana aj ta 45 sekundova stopka, pocas ktorej sme tam jamovali pre nejaku televiziu. Tuto 45 sekundovu stopku sme robili dva krat, pretoze nas chcelo mat aj Disney, ktore malo float, ktora bola pred nami. Float su tie vozy, ktore su ozdobene kvetmi a potom ukazovane pocas parade. Karen s Thomasom a Kristianom boli tiez v Kalifornii, pretoze oni spolupracovali na priprave jedneho z tych vozov. To je dovod, preco sa to vola Rose Bowl parade, tie vozy su totiz ozdobene ruzami a inymi kvetmi a su spektakularne. A kebyze ma chcete niekde najst, tak tu je video.

http://www.youtube.com/watch?v=vysMmDD3YhY

Tam si prepnite na 1:35 a ja som piaty clovek v strednom rade saxofonov. To su tie zlate nastroje. A tam ma mate. A sledujte tie perfektne nohy, ktore kazdy ma. Spicky idu do vzduchu.

http://www.tournamentofroses.com/Portals/21/Images/PhotoGallery/Parade_Route/tor_2011_parade_route_map_web.jpg

A toto je nasa trasa.

http://ktla.com/2013/01/01/rose-parade-2013-part-5/

A ked si prepnete na 2 minutu, tak tam sme my znova.! Teda, ak vas to zaujima. Haha.

No ale k veci. Takze sme tam zomierali asi dve hodiny v kuse pocas marchovania. Kvapky potu zo mna tiekli po asi 10 minutach a najhorsie bolo, ze na ceste niekto nieco vyhodil a ja som o to zakopla. Nastastie tam neboli ziadne kamery. Haha. Bolo to absolutne vycerpavajuce. Futbal moze byt narocny sport, lebo musis dve hodiny behat, ale mozes aspon zastat, ist na striedacku alebo zvolnit tempo. Tu si musel byt ukazkovy cely cas so zdvihnutymi spickami a narozdiel od futbalistov, mal si na sebe tricko a vestu a uniformu, dlhe nohavice, rukavice a klobuk, z ktoreho mi tieklo. Navyse musis cele dve hodiny v kuse hrat a dych ti pomaly dochadza, pretoze je to unavujuce hrat tak dlho v kuse. Gumicky, ktore mi drzali rukavice, som si stiahla prilis, pretoze som vedela, ze si to pocas parade nebudem moct napravat. Po pol hodine som si necitila palec, pretoze mi tam prestala prudit krv a cela ruka mi strpla. Nejako sa mi to podarilo po case napravit, hadam nenapadne, a ked som znova zacitila tep v rukach, skoro som skrikla od ulavy. Najtazsia cast vsak je, ze pocas pesnicky v jednej casti zdvihas saxofon do 30 stupnoveho uhla a tak ho drzis asi polku pesnicky. Po case si prestanes citit ruku a potom uz len ignorujes, ze mas nejaku koncatinu, ktoru nevies ovladat, lebo zomrela. No poviem vam, bol to boj. Ked sme dosli do ciela, bola som spotena ako mys, ruku som si necitila, dlan som mala modru, lebo mi tam cez gumicky neprudila krv a cela sanka ma bolela z hrania tak dlho v kuse. Ale ta extaza, vsetky tie pocity, ktore tebou prudia namiesto krvi, to je nieco neskutocne. Uzivala som si asi kazdu druhu minutu, ktoru som nestravila preklinanim a jojkanim. Bola to ta najuzasnejsia vec, ktoru som kedy zazila. A cela marching band bola najlepsia kapitola mojho zivota, kazda ranna skuska, kedy som sa musela budit s kohutmi, za to stala. O a Hannah mi povedala, ze pocas parade videla Johnnyho Deppa na nas pozerat. A niekto dalsi mi povedal, ze videl Zendayu z Disney Channelu. Tomu sa hovori celebrity s dobrym vkusom.

Takze potom sme sa sli najest do in-and-out burgrov, ale kedze ja som stale nedostatocny american, svoje burgre som dala Jaredovi, ktory ma potom na Twitteri vyhlasil za najlepsieho cloveka na svete. Chlap ma okomplimentuje len ked mu dam najest.

Potom sme sli na Redondo plaz a hoci nebolo najteplejsie, mne to bolo jedno. Vonku bolo 17 stupnov, ale kedze som prisla z Juznej Dakoty, kde bolo posledne tyzdne minus 10, tak mi bolo jedno, ze bola kosa. Skocila som rovno do vody, ignorujuc kazdeho naokolo, kto si myslel, ze mi preskocilo. Pravdepodobne si to myslia aj moji rodicia, ale ja si mozem povedat, ze som plavala v mori v L.A. Mala som na sebe plavky, v kazdom pripade.

Nakoniec sa do vody odvazil aj Kyle, pretoze on nikdy pred tym nevidel more. Skoncilo tam aj niekolko oblecenych bab, ktore sa tam dostali nedobrovolne. Tie vsak hned utekali, lebo im bola zima. Ja som sa tam macala taku dobru pol hodinku spolu s Kylom a smiali sme sa na kazdej babe, ktora sa nechtiac ocitla vo vode. Potom, ked som vysla von, vsetci sa ma pytali, ci mi nie je zima a ze ako som to spravila. No SAMOZREJME, ze mi je zima, ale tak stalo to za to. A tak som sa zahrala na Augustina Slaninku – otuzovatela. Ludia si pravdepodobne myslia, ze Slovaci su streleni. Takze sa mi triasli kolena druhykrat za den, tentoraz vsak od zimy.

Nasledovala posledna atrakcia nasho vyletu – vecera na lodi Queen Mary. Najprv sme sa vsak isli dat do hotela dokopy, aby sme mohli vyzerat ako ludia. Na lodi sme sa potom najedli a tancovali do zblaznenia. Ja som sa tam nechala uniest a vytancovala som si dusu. Vsetci sa smiali na mojich tanecnych pohyboch a potom ich po mne opakovali. Vyhlasili ma za najlepsiu tanecnicku. Ked dojdem na Slovensko, pripomente mi, ze vas mam naucit dougie.

To bolo uspesne zakoncenie Kalifornskeho sna a dalsie rano 2.1.2013 sme vyrazili domov. Cesta spat autobusom bola asi ta najhorsia vec, ktoru som zazila, pretoze sme jazdili bez zastavok 36 hodin v kuse. Zastavovali sme iba na zachody, jedlo nam dali v autobuse, aby sme co najskor dosli domov. Ked sme dosli do Sioux Falls, myslela som si, ze si uz v zivote nesadnem. Je to ta najnepohodlnejsia vec na svete a skusila som spat takmer vo vsetkych moznych polohach, citila som sa ako koala na strome, ale zaspat nebolo vobec lahke. Moja postel bol ten najvacsi dar pre mna, ked som sa vratila.

Nanestastie, skola nam zacala uz vo stvrtok, takze ked sme sa vo stvrtok vratili, v piatok som musela ist do skoly, co bola ta najodpornejsia vec na svete. Bolo to nieco ako jedenie psich granul alebo stupnutie do kravskeho lajna. Vyhodu malo asi tak polovica deciek, ktore na vylete ochoreli z nedostatku pitneho rezimu ( aby sme vydrzali neist na wc po co najdlhsiu dobu) a z nadcenenia kalifornskej klimy. (Cela moja izba mala teplotu cely cas a naladu pod psa, takze sa mi tam s nimi veselo existovalo. )Samozrejme, plavky su poriadne nadcenenie, ale moja imunita buka sa znova ukazala a ja som zdrava a nie az tak stastna. Taaaak strasne sa mi nechcelo vstat z postele, ale musela som ist uz len kvoli mojej AP Biologii, do ktorej som sa premiestnila a z ktorej asi prepadnem. A skoncila som zavalena ulohami druhy den skoly. Americania sa proste spoliehaju na buducu generaciu ludstva az prilis. Neuvedomuju si vsak, ze mi polka mozgovych buniek odumrela v smrade autobusu z Kalifornie.

Takze uz som doma, stromcek uz nemame, Vianoce skoncili ako aj prisli a zivot sa vracia do starych kolaji.

Mam nafotenych kopu fotiek a casom ich aj pridam, som si vsak ista, ze citanie tohto vas zamestna do Velkej Noci, takze mam kus casu.

Dovtedy Dovidenia

Vasa hviezda Lubica 🙂

A zabudla som v predchadzajucom prispevku spomenut, co robia rano 25. decembra. Kedze sme mali darceky uz rozbalene, v to rano ich este cakaju ponozky na kozube, ktore Santa cez komin v noci pride naplnit. Ja som tam mala dokonca ponozku s vysitym vlastnym menom, ktoru pre mna Karen dala urobit. Do nej som dostala nejake sladkosti, vonavku, sprchovy gel ( nie, nie preto, zeby som sa nesprchovala!!). A potom sme u starych rodicov mali ‘white elephant’ vymenu darcekov. A oni maju tradiciu, ze si kazdy rok daju darcek na ine pismeno. Tento rok to bolo B, tkaze kazdy doniesol jeden darcek na B. Dali sa na kopu a potom prisiel prvy clovek, vybral si nahodny darcek a rozbalil ho. Druhy clovek v poradi si mohol zobrat bud novy darcek, alebo ukradnut darcek niekoho ineho, ked sa mu pacil. A kedze Hanne ukradli asi 3 krat, nakoniec skoncila s bowlingovou gulou, sranda, nie?

https://picasaweb.google.com/lubka347 A pridala som vianocne fotky!

Posted in Uncategorized | 10 komentárov

Vanoce, Vanoce odchadzaji

Takze uz to mam absolvovane. To, na co som cakala cely polrok. Ale zabudla som, ze tento clanok ma nadpis Vanoce, takze si na Kaliforniu budete musiet este pockat.

V den Vianoc sme sli koledovat do domova dochodcov. Chodili sme tam po chodbach a spievali rolnicky pred izbami ludi. A tym myslim celu rodinu, teda Kristiana, Hannah, Karen, Thomas aj ja. Kit bol v pohode, studuje totiz muzikalne herectvo, Hannah ma pekny hlas. Ja som im vsak velmi nepomahala so svojim hlasom. Moj hlas totiz nie je stavany pre spievanie v skupinke, lepsie vynika osamote. A ked poviem osamote, myslim, ked nikto iny ma nepocuje. Najlepsie je, ked nepocujem ani ja sama seba.

Potom sme sli do kostola na omsu a potom sme uz nedockavo s prazdnymi zaludkami sli na navstevu do Hanninej mamy bratrancovej frajerky rodicov domu. Clovek by si myslel, ze niekto takto vzdialeny bude cierny s velkym pupkom a sprachnivelou kozou korytnacky byvajuci v stane na pobrezi Jammu a Kashmir. Ibaze Jammu a Kashmir nemaju pobrezie. V skutocnosti to bol vsak rozpravkovy dom na okraji mesta. Ked som vosla do obyvacky/jedalne, citila som sa ako v Krstnom otcovi v tej prvej scene. Iba som cakala, kedy sa nejaky objavi s cigarou v ruke. Alebo som cakala, ze tam bude rozohrata particka pokru. Kuchyna bola ako zo Siedmeho neba. Teda, toho serialu. A rodicia tej priatelky bratranca Karen – Hanninej mamy, to boli typicki ludia s vyssim postavenim a vekom. Bolo tam viac dam, perfektne ladies, absolutne klasicke. Skratka, dom vyzeral ako kazdy vo filmoch Nicolasa Sparksa. S Hannou sme boli hrozne zvedave, ako vyzera druhe poschodie domu a tak sme prisli s nepriestrelnym planom. Povedali sme nevlastnej sestre Hanninej sesternice, aby sa zavrela na zachode a ja som potom utekala za pani domacou a povedala som jej, ze velmi potrebujem cikat a ze zachod je obsadeny a tak ma odprevadila na zachod na poschodi. Hannah tam isla so mnou, akoze mi je moralna podpora, vsak viete, ako chodia dievcata vzdy na zachod spolu. Tomu som nikdy nechapala, ale teraz mi to prislo vhod. Tak sme sa dostali, kde sme chceli. Este som pocula, ako sa dole na mne smiali, ze som tak strasne potrebovala ist na WC. A tam sme s Hannou prezreli izby, pretoze boli ako z filmu, s baldachynom a satnikmi. POtom sme dosli naspat dole, ospravedlnila som sa za cikanie, ale vypila som hrozne vela vody a sli sme sa naspat do obyvacky tvarit, ze sme krsni otcovia.

Potom sme sa odgulali domov (jedlo tam bolo totiz velmi dobre, a kedze sme tam isli s prazdnymi zaludkami, po nasom odchode to vyzeralo, akoby sa tam prehnala nejaka Katrina. Nie len akakolvek, ale hurikan.) Doma maju tradiciu, ze maju misu s cukrikmi a tu jedia pocas rozbalovania darcekov. Tak sme sa konecne dostali k tomu. U nich to vsak funguje tak, ze jeden clovek zoberie darcek z pod stromceka a da ho dotycnemu, pricom na menovke je napisane od koho. A potom vsetci zizaju, ako sa darcek otvara. A potom sa tesia a su nadseni. Ja som bola nadsena z CD Maroon 5 tak velmi, ze cela rodina sa zo mna zacala smiat. Pohojdavala som sa totiz dopredu dozadu asi 5 minut. Dostala som aj CD Elan, ktore mi bolo poslane zo Slovenska, spolu s kalendarom s nasimi fotkami, co bolo absolutne uzasne. Dostala som kulmu na vlasy od Hanny a ked som ju rozbalila, dostala som zachvat smiechu. Ja som si totiz myslela, ze som Hanne dala super originalny darcek a vysvitlo, ze ona mi dala to iste. Od Karen som dostala knihu s fotkami z Ameriky a to bol moj najskvelejsi darcek. S Hannou sme rodicom kupili grill/toaster, pretoze svoj predali a tak sme doma nemali ziaden. Mysleli sme, ze to bude bomba toho vecera, nas grill, ale vysvitlo, ze Thomas nas porazil, pretoze dal Karen Ipad III. Ja som sa z toho tesila ako male jojo, i ked nebol pre mna. Takze po rozbaleni sme sa dogulali do postele.

Dalsie rano sme sli k Hanninym starym rodicom a bratrancom, ktori byvaju asi 2 hodiny od Sioux Falls. Tam sa stretli 28 clenovia tejto rodiny. Podotykam, ze vsetci su len zo strany Hanninej mamy, pretoze z Thomasovej strany byvaju vsetci v Kanade. Musim povedat, ze ja nepoznam 28 rodinnych clenov ani dokopy na Ankinej, mamininej a ocovej strane. Boli tam tety rodicov, sesternice bratrancov, tety sesternic, no proste plny dom – teda farma, bolo to totiz na farme. Stravili sme tam cely den, hrali sme hry, jedli, hrali hry a jedli. Potom sme museli odist domov, pretoze ja a Hannah sme dalsi den o piatej rano odchadzali na nas vylet do Kalifornie. Ale o tom v dalsiom clanku, pretoze bude prilis dlhy. 

Posted in Uncategorized | 9 komentárov