Nezabudnutelny, nezabudnutelnejsi, najnezabudnutelnejsi

Toto je prakticky pokracovanie predosleho prispevku, ale pre verejne blaho som to rozdelila do dvoch prispevkov. Tu vam velmi cukrovito opisem moj uspesny pobyt v Kalifornii a Rose Bowl parade.

Pripravte sa na zdlhavy a nudny prispevok. Zapisala som to vsetko tak podrobne nie az tak velmi kvoli vam, ale kvoli tomu, ze si chcem zapamatat kazdu sekundu tohto vyletu. 

Takze 26.12. som mala budik nastaveny na 4:30 rano, aby som s Hannou mohla nasadnut na autobus o 5:30 a uzivat si 32 hodinovu cestu do Las Vegas. Cestovali sme cely den a celu noc na siedmych autobusoch, zastavovali sme len zriedkavo na cikpauzy. Bola to vsak vzdy pakova situacia, pretoze ked sa na zachody rozbehlo 250 deciek, vsetko smrdelo, toalety sa upchavali a rady boli nekonecne. V noci sme sli cez 14 hodin snehovej burky po dialnici takou patdesiatkou. Parkrat som si uz myslela, ze to sofer nevyrovna, ale nakoniec sme do Vegas dorazili zivi a zdravi. Tam sme sa hladne vrhli do hotela a zaroven kasina Circus Circus. Tam to tak trosku nedomysleli, pretoze ked ma 250 deciek cakat v rade na jedlo, tak to je akoby 250 ludi stalo v rade na jedlo. A to teda nechcete zazit. Ale po tej jazde autobusom kazdy ocenil cokolvek na jedenie. Potom sme sli do Hoover Dam, co je najvacsia priehrada v Amerike postavena na Colorade. Bolo to sice zaujimave, ale mna najviac trapilo to, ze konecne chodim a ze vonku svieti slnko a mam vyhrnute nohavice. Nanestastie, pocas celeho vyletu sme museli nosit nase cervene marching band bundy, ktore zacali po case jemne zapachat a byt otravne, pretoze 250 deciek s rovnakou bundou posobilo velmi neprirodzene, ak viete co myslim. Boli sme ako cervena STOPKA, ludia pred nami zastavovali. Niektori dokonca aj zaradili spiatocku a sli kade lahsie.

Potom sme stihli este ist do Hardrock cafe, co konecne vylepsilo moj den, pretoze dovtedy som teda nemala zaujem o nic. To je pomerne znama kaviaren, teda, ja som spoznala tu velku gitaru pred vstupom. Aj sme sa tam parkrat odfotili. Vnutri to bolo genialne, casnici boli rockovo obleceni, jeden tam mal totalne makkucke vlasy, taky polocernoch velkych rozmerov. Ked sme sa najedli, tak som nechtiac rozliala vodu a sranda bola, ze ked niekto nieco rozleje, casnici zapiskaju na pistalku. Tak hned boli pristaveni pri nasom stole a trapne zapiskali na pistalku. Najlepsie bolo, ze vysmiali Celest, pretoze na nu som vyliala tu vodu. Celest sa cela cervenala, a ja som sa smiala, pretoze bola verejne strapnena, hoci to bola moja vina. Vecer sme sli este na prehliadku Las Vegas, videla som vsetky hotely a kasina a nejaku fontanku a sopku ci co. Potom sme sli do hotela, v ktorom mali labute v jazierku v otvorenej hale, palmy vo vnutri a presklene vytahy.

DEN 3

V Las Vegas sme prespali a rano sme mali 3 hodinovy trening. Po 2 mesiacoch to konecne nebol trening na snehu, ale medzi palmami. Ten trening ma urobil tak stastnou, ze mi bolo jedno, ze nas cakala 6 hodinova cesta do Kalifornie, ktora mala viac ako 6 hodin. Navyse, nejake jezibaby z colorguard ( to su tie ‘mazoretky’) ma vysackovali z miesta v autobuse, kde som sedela so Celest, a tak som si musela sadnut k cudakovi Hansovi, ktoreho nikto nechape. Pocas cesty mi spal na ramene a skrabkal chrbat. Potom som mu vsak oznamila, ze je divny. Skusila som sa porozpravat s tymi babami, ze to nie je fer, ze nas podstadli, ale oni mi oznamili, ze to je jedno, kde sedim. Ja som sa na nich nechcelo pozriet svojim Baziliskovym pohladom, tak som odcupitala na svoje miesto, kde som sa z okna pozerala na kaktusy, ktore boli vsade okolo ciest.

Ked sme konecne dosli do vysnivaneho LA, veceru sme mali v Medieval theatre, co bolo stredoveke predstavenie rytierov na konoch v arene, zatial co ti servirovali veceru. A servirovali ju stredovekym sposobom. Dali nam polku kurata bez priborov a kazali nam jest. A myslim DOSLOVA polku kurata. Kura som mala rada, ale potom, ako som tam zjedla tak kilo kury, uz sa necitim tak optimisticky o buducom jedeni kuracieho masa. Ono to malo nohu a myslim, ze som videla nejaky pohyb na tanieri. Sou bola vsak bravurna, vsetci sme povzbudzovali nasich rytierov. Potom sme sa ubytovali v hoteli v izbe cislo 803. Mala som izbu so Celest, Tori a Randy, to su baby z mojej saksofonovej sekcie.

Los Angeles je krasne mesto, videla som aj slavny HOLLYWOOD napis na kopci. Najlepsie je to, ze mesto je obklopene horami, takze to nie je len taka plocha doska. Najhorsie bolo asi to, ze vsade boli zapchy a na vsetko sme museli cakat.

DEN 4

Rano sme mali trening a potom sme sli do DISNEYLANDU. Vonku lialo ako z krhly z neznamych dovodov. V Kalifornii nema prsat. Plus, ten den, ked sme tam boli, bol jeden z najzaneprazdnenejsich dni roka. Takze sme cakali v radoch cely zivot. A boli sme zmoknuti, ale co na to zalezi, ked sme v Disneylande. O dvanastej sme sa museli pobrat do zakulisia, pretoze sme vystupovali v programe Disneylandu, mali sme parade po Disneylande. Konecne prestalo prsat a po vystupeni sme sa opat vrhli na vsetky atrakcie. Najrpv sme stali v rade 60 minut na Starwars 3D jazdu, ale potom nam prestalo zalezat na tom, ako dlho cakame a tak sme stali hodinu a pol v rade na Raketu. Tam sa nam prihovorili nejaki ludia, ktori byvaju v Hollywoode a povedali, ako raz videli Ryan Seacresta a ako mala Paris Hilton sexualne orgie na stole v hoteli pocas svojej party. Ti ludia boli fakt cudni.

Ten den bol absolutne uzasny, zakonceny ohnostrojom a absolutne nezabudnutelny.

DEN 5

Isli sme skoro rano do Pasadeny – stvrte LA, aby sme si urobili nejake band fotky. Potom sme mali nase vystupenie, poslednu sou vobec! Vsetci rozpravali, ze nasa sou bola najlepsia zo vsetkych, dokonca to povedali aj moderatori v zakulisi. Niezeby som to nevedela…

Potom sme zamierili do Hollywoodu a do World’s market & Grove. Tam sme sa najedli a sli do hotela, kde sme sa sli kupat do bazena. Ja som tam bola absolutne prva a trvalo dlho dlho, kym sa dalsi odvazili skocit do bazena. Vacsina z nich bola len vo virivke. Lemry.

DEN 6

Rano sme sli na Chodnik Slavy, kde som nasla kopec krasnych hviezd a odfotila sa s Marylin Monroe sochou pred muzeom Madame Tussaud. Ked som si sadla na podstavec, lebo som sa chcela odfotit, tak sa z reproduktorov ozvalo: „Prosim vas, nesedte na podstavcoch, nesedte na podstavcoch.“ Verejny trapas. Potom nasledovalo UNIVERSAL STUDIOS, co je v podstate ako Disneyland, ale mensie. Bolo tam niekolko najuzasnejsich kolotocov na svete a najlepsi boli 3D transformers, pretoze ked sme na tom boli, tak sme sa citili, akoby na nas utocili roboti a akoby som padala z panelakov a soferovala auto. Waw, to bolo teda skvele. A ked hovorim my, tak myslim skupinka deciek, s ktorou som chodila po tom parku. Stravili sme tam cely den a potom sme sli rovno do hotela a do postele, lebo nas cakala 5 a pol milova parade pred par milionmi ludi. Takto sa pre mna skoncil rok 2012. Ziadne oslavy, ziadne ohnostroje tu neboli. Pre nich vraj ohnostroje nie su tak dolezite, pretoze ich maju dost na 4. jula.

DEN 7

Budicek na 4:45 aby sme sa stihli pripravit a nasukat do tych uniforiem posledny krat v mojom zivote. Touto parade sa totiz ukoncila moja kariera marcherky. Je to totiz koniec sezony pre marching band.

Takze sme sa obliekli a vyrazili. Nervy som mala absolutne v kybli, a ked si niekto mysli, ze kolena sa nemozu triast, tak moje boli ako huspenina. Rychlo sme sa rozcvicili, pouzili toitoiky naposledy a zrazu sme sa tam ocitli. Na Colorado Boulevard. Najprv sme vsak museli vytocit obavany roh. Ak chcete vidiet, ako sa nam to podarilo, tu je video. http://www.youtube.com/watch?v=dEFyvjMI1jc Je tam zakomponovana aj ta 45 sekundova stopka, pocas ktorej sme tam jamovali pre nejaku televiziu. Tuto 45 sekundovu stopku sme robili dva krat, pretoze nas chcelo mat aj Disney, ktore malo float, ktora bola pred nami. Float su tie vozy, ktore su ozdobene kvetmi a potom ukazovane pocas parade. Karen s Thomasom a Kristianom boli tiez v Kalifornii, pretoze oni spolupracovali na priprave jedneho z tych vozov. To je dovod, preco sa to vola Rose Bowl parade, tie vozy su totiz ozdobene ruzami a inymi kvetmi a su spektakularne. A kebyze ma chcete niekde najst, tak tu je video.

http://www.youtube.com/watch?v=vysMmDD3YhY

Tam si prepnite na 1:35 a ja som piaty clovek v strednom rade saxofonov. To su tie zlate nastroje. A tam ma mate. A sledujte tie perfektne nohy, ktore kazdy ma. Spicky idu do vzduchu.

http://www.tournamentofroses.com/Portals/21/Images/PhotoGallery/Parade_Route/tor_2011_parade_route_map_web.jpg

A toto je nasa trasa.

http://ktla.com/2013/01/01/rose-parade-2013-part-5/

A ked si prepnete na 2 minutu, tak tam sme my znova.! Teda, ak vas to zaujima. Haha.

No ale k veci. Takze sme tam zomierali asi dve hodiny v kuse pocas marchovania. Kvapky potu zo mna tiekli po asi 10 minutach a najhorsie bolo, ze na ceste niekto nieco vyhodil a ja som o to zakopla. Nastastie tam neboli ziadne kamery. Haha. Bolo to absolutne vycerpavajuce. Futbal moze byt narocny sport, lebo musis dve hodiny behat, ale mozes aspon zastat, ist na striedacku alebo zvolnit tempo. Tu si musel byt ukazkovy cely cas so zdvihnutymi spickami a narozdiel od futbalistov, mal si na sebe tricko a vestu a uniformu, dlhe nohavice, rukavice a klobuk, z ktoreho mi tieklo. Navyse musis cele dve hodiny v kuse hrat a dych ti pomaly dochadza, pretoze je to unavujuce hrat tak dlho v kuse. Gumicky, ktore mi drzali rukavice, som si stiahla prilis, pretoze som vedela, ze si to pocas parade nebudem moct napravat. Po pol hodine som si necitila palec, pretoze mi tam prestala prudit krv a cela ruka mi strpla. Nejako sa mi to podarilo po case napravit, hadam nenapadne, a ked som znova zacitila tep v rukach, skoro som skrikla od ulavy. Najtazsia cast vsak je, ze pocas pesnicky v jednej casti zdvihas saxofon do 30 stupnoveho uhla a tak ho drzis asi polku pesnicky. Po case si prestanes citit ruku a potom uz len ignorujes, ze mas nejaku koncatinu, ktoru nevies ovladat, lebo zomrela. No poviem vam, bol to boj. Ked sme dosli do ciela, bola som spotena ako mys, ruku som si necitila, dlan som mala modru, lebo mi tam cez gumicky neprudila krv a cela sanka ma bolela z hrania tak dlho v kuse. Ale ta extaza, vsetky tie pocity, ktore tebou prudia namiesto krvi, to je nieco neskutocne. Uzivala som si asi kazdu druhu minutu, ktoru som nestravila preklinanim a jojkanim. Bola to ta najuzasnejsia vec, ktoru som kedy zazila. A cela marching band bola najlepsia kapitola mojho zivota, kazda ranna skuska, kedy som sa musela budit s kohutmi, za to stala. O a Hannah mi povedala, ze pocas parade videla Johnnyho Deppa na nas pozerat. A niekto dalsi mi povedal, ze videl Zendayu z Disney Channelu. Tomu sa hovori celebrity s dobrym vkusom.

Takze potom sme sa sli najest do in-and-out burgrov, ale kedze ja som stale nedostatocny american, svoje burgre som dala Jaredovi, ktory ma potom na Twitteri vyhlasil za najlepsieho cloveka na svete. Chlap ma okomplimentuje len ked mu dam najest.

Potom sme sli na Redondo plaz a hoci nebolo najteplejsie, mne to bolo jedno. Vonku bolo 17 stupnov, ale kedze som prisla z Juznej Dakoty, kde bolo posledne tyzdne minus 10, tak mi bolo jedno, ze bola kosa. Skocila som rovno do vody, ignorujuc kazdeho naokolo, kto si myslel, ze mi preskocilo. Pravdepodobne si to myslia aj moji rodicia, ale ja si mozem povedat, ze som plavala v mori v L.A. Mala som na sebe plavky, v kazdom pripade.

Nakoniec sa do vody odvazil aj Kyle, pretoze on nikdy pred tym nevidel more. Skoncilo tam aj niekolko oblecenych bab, ktore sa tam dostali nedobrovolne. Tie vsak hned utekali, lebo im bola zima. Ja som sa tam macala taku dobru pol hodinku spolu s Kylom a smiali sme sa na kazdej babe, ktora sa nechtiac ocitla vo vode. Potom, ked som vysla von, vsetci sa ma pytali, ci mi nie je zima a ze ako som to spravila. No SAMOZREJME, ze mi je zima, ale tak stalo to za to. A tak som sa zahrala na Augustina Slaninku – otuzovatela. Ludia si pravdepodobne myslia, ze Slovaci su streleni. Takze sa mi triasli kolena druhykrat za den, tentoraz vsak od zimy.

Nasledovala posledna atrakcia nasho vyletu – vecera na lodi Queen Mary. Najprv sme sa vsak isli dat do hotela dokopy, aby sme mohli vyzerat ako ludia. Na lodi sme sa potom najedli a tancovali do zblaznenia. Ja som sa tam nechala uniest a vytancovala som si dusu. Vsetci sa smiali na mojich tanecnych pohyboch a potom ich po mne opakovali. Vyhlasili ma za najlepsiu tanecnicku. Ked dojdem na Slovensko, pripomente mi, ze vas mam naucit dougie.

To bolo uspesne zakoncenie Kalifornskeho sna a dalsie rano 2.1.2013 sme vyrazili domov. Cesta spat autobusom bola asi ta najhorsia vec, ktoru som zazila, pretoze sme jazdili bez zastavok 36 hodin v kuse. Zastavovali sme iba na zachody, jedlo nam dali v autobuse, aby sme co najskor dosli domov. Ked sme dosli do Sioux Falls, myslela som si, ze si uz v zivote nesadnem. Je to ta najnepohodlnejsia vec na svete a skusila som spat takmer vo vsetkych moznych polohach, citila som sa ako koala na strome, ale zaspat nebolo vobec lahke. Moja postel bol ten najvacsi dar pre mna, ked som sa vratila.

Nanestastie, skola nam zacala uz vo stvrtok, takze ked sme sa vo stvrtok vratili, v piatok som musela ist do skoly, co bola ta najodpornejsia vec na svete. Bolo to nieco ako jedenie psich granul alebo stupnutie do kravskeho lajna. Vyhodu malo asi tak polovica deciek, ktore na vylete ochoreli z nedostatku pitneho rezimu ( aby sme vydrzali neist na wc po co najdlhsiu dobu) a z nadcenenia kalifornskej klimy. (Cela moja izba mala teplotu cely cas a naladu pod psa, takze sa mi tam s nimi veselo existovalo. )Samozrejme, plavky su poriadne nadcenenie, ale moja imunita buka sa znova ukazala a ja som zdrava a nie az tak stastna. Taaaak strasne sa mi nechcelo vstat z postele, ale musela som ist uz len kvoli mojej AP Biologii, do ktorej som sa premiestnila a z ktorej asi prepadnem. A skoncila som zavalena ulohami druhy den skoly. Americania sa proste spoliehaju na buducu generaciu ludstva az prilis. Neuvedomuju si vsak, ze mi polka mozgovych buniek odumrela v smrade autobusu z Kalifornie.

Takze uz som doma, stromcek uz nemame, Vianoce skoncili ako aj prisli a zivot sa vracia do starych kolaji.

Mam nafotenych kopu fotiek a casom ich aj pridam, som si vsak ista, ze citanie tohto vas zamestna do Velkej Noci, takze mam kus casu.

Dovtedy Dovidenia

Vasa hviezda Lubica 🙂

A zabudla som v predchadzajucom prispevku spomenut, co robia rano 25. decembra. Kedze sme mali darceky uz rozbalene, v to rano ich este cakaju ponozky na kozube, ktore Santa cez komin v noci pride naplnit. Ja som tam mala dokonca ponozku s vysitym vlastnym menom, ktoru pre mna Karen dala urobit. Do nej som dostala nejake sladkosti, vonavku, sprchovy gel ( nie, nie preto, zeby som sa nesprchovala!!). A potom sme u starych rodicov mali ‘white elephant’ vymenu darcekov. A oni maju tradiciu, ze si kazdy rok daju darcek na ine pismeno. Tento rok to bolo B, tkaze kazdy doniesol jeden darcek na B. Dali sa na kopu a potom prisiel prvy clovek, vybral si nahodny darcek a rozbalil ho. Druhy clovek v poradi si mohol zobrat bud novy darcek, alebo ukradnut darcek niekoho ineho, ked sa mu pacil. A kedze Hanne ukradli asi 3 krat, nakoniec skoncila s bowlingovou gulou, sranda, nie?

https://picasaweb.google.com/lubka347 A pridala som vianocne fotky!

Reklamy
This entry was posted in Uncategorized. Bookmark the permalink.

10 Responses to Nezabudnutelny, nezabudnutelnejsi, najnezabudnutelnejsi

  1. Tetuška píše:

    Rozhodla som sa zase to skomentovať, kedže potom ani nevieš, že čítam – aj ked neviem, prečo by som nemala,..xixi…Ako vidíš, článok som prečítala skôr, ako do veľkej noci, ale niečo mi ttam chýbalo. Skúšala som pozrieť tie fotky, ale akosi mi tam nič neukazovalo. Čím to asi bude? Mám slabé okuliare, alebo je chyba v mojom pc? :-). Ako som to tak čítala, tak si mala celkom náročný týždeň. Našťastie je to už za sebou a kedže ako vravíš, marchovanie už nebude, snad to aj trochu dospíš,…. :-D.

  2. oco píše:

    Ľubinka, myslim, že píšeš ako Balzac. Netvrdím, že dobre, ale rozhodne skoro tak veľa ako on.My sme boli s tvojou matkou Máriou v Los Angeles niekedy vo februári a ani vtedy to na kúpanie nebolo. Takže si otužilá, asi vypneme doma teplú vodu:-). Lujzke to oznámiš ty, či mám ja? Hej, boli sme tam začiatkom februára, pretože práve robili výzdobu Kodak Theatra a celej promenády na Oscarov. Ozaj, keby som náhodou zabúdal na tvoj výlet do LA, tak pohľad na bankový výpis mi to určite pripomenie:-) Teším sa, že si sa tam mala dobre a že máš plno zážitkov.

  3. mami píše:

    mňa by zaujímalo, kde bol celý čas Toby, keď aj domáci boli s Vami. U nás oco vymákol Boďa , ako si ležal v kuchyni na stole, kým sme neboli doma. Proste, od kedy si odišla – disciplína u Boďa žiadna, mravy uvoľnené, jamy vyhrabané, …

  4. Ujcek píše:

    Tvoju otuzilost si pametam aj z Australie. Tiez si tam na konci zimy skocila do mora a vsetci na teba cumeli ze ci si ok. Fotka na pripomenutie:
    https://picasaweb.google.com/lubka347/AustraliaStanovackaTeaGardens#5269279771064861602
    Ale pestuj si to aj nadalej, lebo moja sestra Marienka zistila ze ma tu istu dedicnu poruchu imunity ako ja a ze v podstate by sme obaja mali zit v igelitovom sacku ak nechceme ochoriet kazdych 10 minut.

    Ta Queen Mary to bola jednotka ci dvojka?

    A co sa tyka toho hamburgera na twitteri, tak laska ide cez zaludok, takze to je ok.

  5. Anka píše:

    co budes teraz robit ked uz nemas Marching band :-)???
    A tiez neverime, ze si mohla pribrat, ked 1. aspon nejes burgery co je super, 2. vela pochodujes/cvicis nie :-)???? PS. ja som tiez nejedla burgery ked som bola v USA a to som ich robila v McDonalde priamo….no asi preto som ich nejedla haha

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s