Zima zima zimicka…daj sa vypchat

A som tu znova a prisla som vas obstastnit mojou pritomnostou.

A od minuleho razu som iba omudrela. Amerika ma totiz naucila jednu vec: kosit travnik. To bol moj program predminuly piatok, ked sme nemali skolu. A mali sme cennu navstevu. Prisiel k nam stary oco, otec Karen, ktory byva na farme asi hodinu od Sioux Falls. Poviem vam, ani tisice kilometrov nezabrania vo vyvine dvoch takmer totoznych jedincov. Ich stary oco je totiz verna kopia mojho starkyho. Praca je heslo roka a zo skusenosti, ktore zazil v zivote by mohol napisat Bibliu 2, Navrat Krala. A tak uz viem, ako sa rozmnozuju bananovniky a sadia ananasy a taktiez jeho zivotopis v 30 sekundach a 20 slovach ale aj 20 minutovu verziu:) Co vam budem hovorit, kazdy kto pozna mojho starkyho, vie presne, o com hovorim.

V sobotu sme mali DVE sutaze. Jedna v Minnesote, druha blizko od Sioux Falls. A hadajte co? OBE sme vyhrali a nielen celkovo, ale aj v roznych kategoriach, ako najlepsie bicie, najlepsia hudba, najlepsie colorguard( to su tie chudata dievcata v bezramienkovych dresoch, ktore mrznu a vyhadzuju vlajky do vzduchu a pri troske stastia ich aj chytia.)

V nedelu sme mali v kostole party. To znamena v skratke to, ze po kostole sme sa sli najest do takej restauracie, v ktorej si zaplatis za vstup a potom mozes jest kolko len chces. Vyuzila som to do posledneho centu a najedla som sa aj za Vianoce. Odtial sme s Hannou odchadzali s brusiskami a ja s bananovymi chlebmi po vreckach:D Potom sme isli naspat do kostola, kde sme hrali Frisbee a futbal a spievali a bavili sa. Potom bol cas ist domov a hor sa ucit sa.

Minuly tyzden sme mali v skole predstavenie v divadle. Teda, nas chor spieval a Hannah je zhodou okolnosti tiez v tom zbore. A sice im to niekedy skripalo, neviem ci by sa v nasej skole nazbieralo dostatok deti, ktore vedia spievat.

V nedelu sme mali v kostole party. To znamena v skratke to, ze po kostole sme sa sli najest do takej restauracie, v ktorej si zaplatis za vstup a potom mozes jest kolko len chces. Vyuzila som to do posledneho centu a najedla som sa aj za Vianoce. Odtial sme s Hannou odchadzali s brusiskami a ja s bananovymi chlebmi po vreckach:D Potom sme isli naspat do kostola, kde sme hrali Frisbee a futbal a spievali a bavili sa. Potom bol cas ist domov a hor sa ucit sa.

Co sa tyka marching bandu, co vam budem hovorit, uz nam pod ritami prihara. Vlastne, primrza. Vonku su minusy rano, a my si veselo pobehujeme po ihrisku so saxofonmi v ruke. Teda, veselost je daleko od pravdy. Hundreme poriadne a pravidelne kontrolujeme, ci stale mame prsty, lebo po 10 minutach von si ich uz necitime. A tak si ja uz dva tyzdne spievam: I don’t want a lot for Christmas, just a few pairs of hand warmers. Minuly piatok sme nesli do skoly, pretoze sme mali sutaz pocas dna a nemuseli sme prist na prvu hodinu. Co vsak cert chcel? Ked nemame marching band, tak moj milovany ucitel divadla a veduci divadla sa rozhodol, ze budeme mat rano o 6:30 skusku na predstavenie. A co cert nechcel? Budik, ktory zvoni. A tak mi budik nezvonil a zobudila som sa o 6:25 a na skusku som doletela s mensim omeskanim. Po rozcvicke (a proper cup of coffee and a copper coffee cup) sme si cvicili nasu scenku a potom som cakala v nasej miestnosti na spasenie alebo odchod na sutaz, podla toho, ci pride skor. Ked sme dosli do Chesteru, tam sme si vykracali nasu sou na ulici a potom sme robili normalnu zostavu sou a potom sme sli naspat do skoly na siedmu hodinu. Po skole som sla domov upiect banana bread, ktory sa , prekvapivo, nepodaril, a hned sme sli na vystupenie pocas tradicnej futbalovej hry. To uz bola zima preukrutna a tak sme tam nemuseli zostat do konca a mohli sme odist po polcase, narozdiel od roztlieskavaciek, ktore tam musia rozhybavat davy pocas dvoch hodin futbalu. Hannah prisla neskoro, pretoze mala v ten vecer sutaz z oralnej interpretacie, cize nieco ako prednes. A samozrejme, vyhrala. V sobotu rano sme mali festival vsetkych marching bands z okolia Sioux Falls, takze sme necestovali velmi daleko. Doobeda sme mali nasu paradu po ulici a potom sme sli domov na  dve hodiny, pocas ktorych som sa velmi silno snazila udrzat zrak na Panovi Prstenov, ale kedze sme boli s Hannou nehorazne unavene, tak sme obe zaspali. Zobudili sme sa presne v cas, aby sme sli naspat do skoly a na nase zlte autobusy a potom ukazat nasu dokonalu choreografiu vsetkym ostatnym marching bandom. Haha, najvtipnejsie je vzdy, ked niekto spadne pocas sutaze. Najlepsie je, ked spadne niekto, kto hra na tubu, alebo ked spadne jeden clovek a na neho dalsi dvaja:D Ako tento piatok. My sme ale nesutazili, kedze sme boli domaca marching band. Iba sme sa predviedli. Viete co je deprimujuce? Ze ked vystupujeme o siedmej, musime sa stretnut o tretej, pretoze mame tri hodiny rozcvicku v kose. No dobre, potom sme sli domov, ja som jedla svoj banana bread a sli sme na pansku jazdu. Ja, Hannah a Maria plus Ben, Jared a Josh(chalani zo saxofonovej sekcie) sme mali energiu z neznameho zdroja a tak sme sa vydali na strasidelny vecer. Stretli sme sa u Jareda, zobrali baterky a sli jest. Haha, ale to nie je vsetko. Potom sme sa napchali do auta a zamierili k miestu, kde vraj pred 100 rokmi Indiani zavrazdili 4 ludi pocas jednej noci. Je to asi 15 minut od Sioux Falls a ja som mala plno v gatiach este pred tym, ako sme vystupili z auta, ostatni az neskor. Tam je taka 15 minutova ‘prechadzka’ pocas ktorej si prejdes celu rezervaciu alebo pohrebisko alebo co to bolo, ale my sme boli prilis pokakani na to, aby sme to cele presli. Bola tma, siroko daleko ziadne svetla alebo budovy, iba strach a pach smrti:D Ale nie, to bol len tchor. Kazdy pohyb mohol znamenat Indiana, kazdy pohyb mohol znamenat smrt. Nastastie, bol s nami Josh, ktory je verzia nasho Tomasa, bez zlomenej ruky. Som si ista, ze on by sa pobil s kadejakou priserou, keby tam prisla. haha. Tak sme kracali a ja som si spievala vianocne pesnicky a po neznamom case sme to vzdali, lebo sme boli vystraseni na smrt a bola tma a nik tam pred tym nebol, takze sme sa mohli lahko stratit. Potom sme sa vratili domov a unaveni zalahli rovno do postele. V nedelu sme mali pokoj od marching bandu, ale vecer sme sli s Hannou do Jaredovho kostola, pretoze tam bolo nejake predstavenie mladeho beatboxera(starka, vygoogli si to) z Minnesoty. Chalan cestoval 4 hodiny aby naplul na mikrofon a zahral si s nami volejbal v tme. Ano, volejbal v tme. Tvare sme si natreli fosforeskujucim gelom a mali sme neonovu loptu a svietiace naramky na ruke a hrali sme volejbal v tme v telocvicni. A vyhrali sme! (samozrejme, vsak som bola v time ja):D Srandy kopec.

A v pondelok som mala predstavenie, na ktore som sa drilovala kazdy den. Bolo to skvele, lebo sa ludia smiali a ziadne trapne ticho. Ja som nic nezabudla, nespadla som a vsetci zboznovali moje jednodielne pyzamo, ktore nosia 6 rocne deti.

Tento tyzden v utorok sme nemali marching band rano, lebo sme mali poobede na stadione nahravanie nasej sou na video. To chcem vidiet, ako tam bude vidiet, ako vsetko lemrim. A tam na rozdali program na KALIFORNIU VYLET! JUPI! o to sa podelim, ked nebudem mat na prstoch otlacky z klavesnice z pisania.

Dnes sa chystame na koncert nejakeho Tobyho, ktoreho vsetci poznaju len ja nie a je urcite velmi skvely, zajtra mame futbalovu sou a v sobotu rano, velmi skore rano odchadzame do Minneapolisu, kde mame sutaz. Co je to velmi skore rano? O PIATEJ rano nakladame autobusy, takze o 4:30 tam musime byt. Tazky zivot mam, viem. Asi by som mala uz teraz ist spat, aby som vstala. Cesta trva 5 hodin a naspat ideme az v nedelu vecer. Noc prespime v hoteli a viete co? V nedelu pojdeme nakupovat do MALL OF AMERICA v minneapolise, co je  najvacsie nakupne centrum v Amerike. Planujem nejest do konca mojho pobytu tuna, aby som mohla nakupit haraburdy namiesto toho. (mami, nemyslim to doslovne, nieco vam na ucte necham.) V tom centre su aj kolotoce a vsetci su hrozne nadseni, ze tam ideme, a zevraj vstavanie o stvrtej bude stat za to. Tak to teda dufam a dufam, ze som vas obstastnila svojim blog prispevkom aspon na najblizsie dva tyzdne. Ak nie, tak si ich citajte dookola a skumajte vsetky metafory. Zatial alivederci!

Reklamy
This entry was posted in Uncategorized. Bookmark the permalink.

13 Responses to Zima zima zimicka…daj sa vypchat

  1. Ujcek píše:

    Dalsi super prispevok, ide ti to. Ak hladas tipy na nakupovanie v Mall of Amerika spytaj sa svojej matky ktora tam chodievala ked si mala este len 4 roky.

    • mam píše:

      no, to si pamatám. Od tamadiaľ boli barbi korčule s dvomi radmi koliesok a ten super modrý kočiarik na bábiky, čo v ňom potom ešte potajomky cez prázdniny kočíkovali mačku u starkých (aby nezistili, že ju majú – lebo mačky nedávali ani vajíčka, ani na slaninu sa nehodili 🙂 ). Ale ona asi bude shopingovať v inom oddelení ako ja vtedy… Po tejto informácii sa len modlím, aby pri nakupovaní jej dal pán Boh zdravý rozum a banka nejaký limit na debet 🙂

  2. starka píše:

    super mate deti moje dobru pamat len neviem co tam robil a nakupoval ten ujcek 2 roky po sebe

  3. starka píše:

    ked som citala blog pametala som sa na ten Miineapolis bolo mi to zname mesto este od Duasaba hehe

    a odkaz pre Lubku ze som ani nevedela ze mam taku sikovnu a MUDRU vnucku ze vyhrava vsetky sutaze a ako rychlo sa adaptovala na americky styl zivoia he

  4. starka píše:

    taktiez neviem pochopit co to robite v tom kostole len spievate tancujere a chodite sa potom naobedovat hehe a kedy sa potom modlite ? ci to nie je o tom omsa atd,,?
    a este jedna otazka nemate tam v blizkosti rim,kat, kostoly ???? len evanjelicke alebo luteranske ??
    ale myslim si zwe tych otazok bolo na teba na prvy raz asi dost vela a na moje pisanie do komentarov na prvy raz heheheh este neviem dat smejka
    tak ta pozdravujem a boskavam a drzim ti palce aby ti to vsetko vydrzalo / ten elan/ az do konca ahoj

  5. mam píše:

    lubinka, v nakupnom centre mozes minut maximalne 600 dolarov. Ja som pod ten limit nikdy nesla. otcovi to vysvetlim. vyborne napisany blog. cela si po mne:-)

  6. lubicapuchalova píše:

    haha, minula som dvadsat:DD

  7. Lujza píše:

    HAHAHAAAAAAAAAAAAAA 20? A zvyšných 580 mi dáš ako narodeninový darček? Oneskorený ale predsa… Mimochodom čo si si kúpila?

    Ako vidno zažívaš samé fajn veci. Len nejedz priveľa McDonaldu.

  8. lubicapuchalova píše:

    MCdonald som este nemala:P
    A kupila som si tricko a jedlo na cely den, kedze stravu sme nemali.

  9. mum píše:

    dnes sme boli s ocom na Gottovi, i tetou Heľenkou. Bolo fajn, len oco sedel celý čas ako kvargľa a ani netancoval a ani nehvízdal. Všetko som musela robiť sama. S tebou by bola väčšia zábava i hluk.

  10. Helena píše:

    Ľubka, neboj, mamka to zvládala aj sama, my sme tlieskali, bol to pekný koncert, určite by sa Ti to páčilo. Držím palce, nech sa Ti darí.
    Ahoj

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s