Nadpis je prilis kratke miesto na zhrnutie vsetkeho, co sa dialo. sorry

Ahojte mili moji,

bolo to uz dlho ale to je nadlho.(Chapete moju super slovnu hracku???:D)

Zacnem hned zhurta. Minulu sobotu 8.9. sme mali super plny den. Doobeda sme vystupovali sou na jednom stadione pocas polcasu americkeho futbalu. Ja som sice nevystupovala, pretoze to bol prvy den mojho vedenia celej sou. A vedenie nemyslim vedenie ale ovladanie. Prepacte mi moju nulovu slovnu zasobu. Ha, toto vam musim povedat. Minulu nedelu sme mali stretnutie vsetkych exchange studentov z tejto oblasti po prvykrat a zhodou okolnosti su v Sioux Falls este dalsie dve slovenky, jedna ceska a jeden cech. Takze som po mesiaci rozpravala po slovensky. Teda aspon sa snazila. Bol to vsak gulas Yeah, No, Maybe a usilamajuceho slovosledu vo vetach. No dobre, spat.

No, takze to bol moj posledny krat, ked som sa na vystupovanie bandu iba pozerala. V ten vecer sme hrali hymnu a hymnu skoly na inom stadione v polcase hry mojej skoly s OGORMAN skolou a nasi pomerne nanic futbalisti vyhrali po predlzeni 36:35 i ked prvu polku sme prehravali 0:24. Myslim, ze americku hymnu som pocula uz viac krat za tento mesiac ako slovensku za cely moj zivot. Ano, veeeeeelky patriotizmus a este vacsi duch skoly na kazdom jednom zapase. Tato hra sa nazyvala Presidents bowl a islo o to, ze kazda stredna skola hrala s kazdou a potom niekto vyhral. Tusim, ze asi sme to neboli my. Neviem.

V nedelu potom bolo to stretnutie exchange studentov, kde som stretla vsetky deti. Niekolko z nich chodi aj na Lincoln-moju skolu. Jedno dievca z Maroka ma so mnou theatre a americku literaturu. A zjavne je na mna velmi naviazana, lebo ked sme prisli na stretnutie na bicykloch, chcela, aby som ju naucila bicyklovat a odvtedy za mnou kazdy den chodi a nahana mi strach, pretoze sa vzdy predo mna postavi asi 3 a pol centimetra od tvare. Ludia! ja potrebujem osobny priestor.

Nasledujuci vikend bol takzvany homecoming week s podtitulom greatest ever, co znamena, ze sme sa kazdy den obliekli do niecoho suvisiaceho s temou. Prvy den to bol sport a tak som pouzila moje tricka so slovenskym erbom a ja s Hannou sme sa prezliekli za kanojistov Petra a Pavla Horchschnerovcov, ktori su nejake slovenske dvojicky, o ktorych som v zivote nepocula. Ale vyzerali sme uplne zhodne. A kedze to priezvisko neviem vyslovit, tak ked sa nas niekto pytal, kto sme, tak sme im ukazali nas napis na trickach a presvedcivo precitali to meno. Dalsi den bola tema desatrocia a ja som nahodou narazila na stare saty na garage sale za jeden dolar, ktore som spolu s Karen premenila na skvely outfit zo 6otych rokov. Hannah mala nieco stare doma, co nosila jej babka v 50tych rokoch a znova raz sme vyzerali absolutne uzasne. Treti den sme mali hudbu ako temu a to som sa obliekla za Jessie J, ktoru tu ledva niekto pozna, kedze je Britka. To mi vsak ulahcilo pracu, lebo aspon nezistili, ze tak nevyzeram. Ale pointa bola, ze som nevyzerala ako ja. Vo stvrtok sme mali temu hollywood a ja som si pozicala oblek od Thomasa,  a zahrala som sa na Karate Kit. Mala som dokonca aj cierny opasok! Vo stvrtok vecer sme sa vratili do skoly, pretoze bola korunovacia kralov a kralovien homecoming tyzdna, za ktorych sme volili v triedach. Nominovani mozu byt len seniori, teda najstarsi, takze bohuzial, nestala som sa kralovnou:D Hned potom nasledovala tzv. variety sou, co je nieco ako nasa akademia na konci skolskeho roka, ale kona sa to v divadle, nie v telocvicni.

Hned potom sme mali u nas doma frashing, co su vlastne imatrikulacky, ale tu su zakazane, takze sme to robili u nas doma pre saxofonovu sekciu prvakov na strednej. Prislo k nam asi 10 kusov ludi a aj tam prespali. Teda, nespali sme az tak, pricom rano sme o siestej vstavali na marching band trening!!! JUPI.
Piatok bol zaver homecoming tyzdna a tema bola LINCOLN HIGH, takze sme sa vsetci obliekli do triciek a mikin s napisom lincoln PATRIOTS. Skola bola skratena a nic sme sa neucili, po skole boli na skolskom dvore skakacie hrady a v divadle znova robili variety sou. Potom sa v telocvicni nejakym zazrakom zo steny vysunuli lavice a cela skola tam prisla poblahozelat kralovne a kralovi homecoming tyzdna a potom tam roztlieskavacky roztlieskavali a predstavovali nasich futbalistov. Skolsku hymnu tam spievali asi tristokrat a potom sme sli domov. Aha, nie domov, ale na stadion, kde som vecer PRVYKRAT vystupovala marching band sou pocas polcasu futbalu, ktory sme vyhrali. Poviem vam, take stresy som mala, skoro som si do uniformy nakakala. A i ked som to nejako prezila, nebola to ta najlepsia sou. Zabudla som sa naucit totiz taky detail, ako odist z ihriska po skonceni sou a kedze som uplne prva v rade a vediem, bolo celkom dobre, keby som to vedela. Ale nejako som sa niekde postavila a sebavedome sa tvarila, ze tam patrim. Nas trener, mr. C, ma pochvalil, ze este nevidel lepsie kracajuceho marchera. A vsetci tvrdia, ze som najlepsi holefiller(clovek, ktory nehra, iba kraca), akeho kedy mali. Nepodoba sa to na mna? Na jednom vystupeni som si vrazila saxofonom do nosa a zacala mi z neho tiect krv a este v ten vecer som si vrazila saxofonom do pery a roztala si ju. Uz sa vam to viac podoba na mna? ja som proste dieta stasteny. Po vystupeni som sla na homecoming dance, moj prvy AMERICKY tanec. Poviem vam, bolo to maximalne skvele, i ked to bolo neformalne, takze sa tam netrebalo obliect do nicoho a mat partnera. Poriadne sme sa povykrucali a o pol noci prisli domov, aby sme rano o siestej mohli vstavat. JUPI again.

(apple bottom jeans, boots with the fuuuuuuur, the whole club was looking at heeeeeeeer)

V sobotu sme mali prvu SUTAZ, ktora bola asi 4 a pol hodiny od Sioux Falls. Vstavali sme rano o siestej a o siedmej sme odchadzali. Okolo jeden sme dosli a cely den sme trenovali na slnku v tych smiesnych klobukoch, v ktorych sa vam zaparuje mozog. Doslova. Vsetci boli poriadne vystresovani, vratane mna, tak som im povedala moj vtip o pande, ktora hori, a vsetci sa smiali na tom, ako som sa ja smiala.:D Vtip s malomocnym sa nedockal uspechu. Sutaz sme mali o deviatej vecer a prekvapivo sa nam PODARILA. Taky usmev na trenerovej tvari som este nevidela. A vsetok ten adrenalin v krvi, ktory sa uvolnil, bol to proste skvely pocit. Vyhrali sme DRUHE MIESTO!!!  A povinne, vsetci, pozrite si video zo sutaze. Kebyze ma chcete najst, tak som prvy clovek na konci sou nalavo. Po sutazi isli vsetci naspat do Sioux Falls, ale ja s Hannou sme zostali v jej rodicmi v hoteli, kde sme sa konecne VYSPALI!
Rano sme sli na palacinky, kde som sa  najedla, akoby som v zivote nejedla a potom sme sli domov. O, po ceste sme sa zastavili v nakupnom centre a nakupili super oblecenie, ktore urcite potrebujem. Bolo to take velke centrum, kde boli hlavne vypredaje, takze maminka, zostan kludna, este ti na karte cosi zostalo. Ok, konci mi obedna prestavka, takze ADIOS. A   pozrite video z nasho marching bandu!!!! Ano, obdivujte ma, toto vsetko som sa naucila za tri tyzdne, pricom decka mali na to takmer dva mesiace. Haha.

http://www.youtube.com/watch?v=drRZM660z9A

 

(obrazok decka z marching bandu, a dalsia grupka deciek, ktore su vymennymi studentami. dve baby so mnou na obrazku su slovenky)

Reklamy
This entry was posted in Uncategorized. Bookmark the permalink.

5 Responses to Nadpis je prilis kratke miesto na zhrnutie vsetkeho, co sa dialo. sorry

  1. maminia píše:

    Lubinka, som hrdá, že si zvládla všetko v tak krátkom čase – si skoro rovnako dobrá (ak nie aj lepšia) ako Jackie Chan (ako sa píše som si musela vygoogliť 🙂 ), ktorý zabehne 12-minútovku za 9,5 minúty :).
    Stále celkom nerozumiem, čo ty tam robíš – hráš na saxafóne? A pritom ešte aj pochoduješ? A tie saltá, čo som tam videla, robia decká aj so saxafónom alebo si ho potom odložia nabok?
    A k tomu osobnému priestoru – poznám na to liek – chlieb so šmalcom a veeeeľa cibule 🙂
    P.S. čo znamená ten riadok uprostred textu v závorke “(apple bottom jeans, boots …)”

  2. Sash píše:

    Lub, ja som absolutne ohurena tvojim americkym zivotom. Seriously, pride mi to ako z filmu.
    V tom videu som ta ani nahodou nenasla ale vyzera to velice impressive.
    Za to druhe miesto vam fakticky gratulujem.
    S osobnym priestorom mam problem tiez, ale s jednou francuzkou…ale ona je fajn, takze mi az tak nevadi.
    Inak o Jessie J ani ja az tak moc neviem (paci sa mi Domino), teda vobec jej tu neni az tak vela na to, aka je slavna…
    A fakticky ti gratulujem za to, ako sa ti dari v tej marching band. Nevravela som ti, ze sa ti to bude pacit? Samozrejme, ze som to vravela.
    Aha, este toto mi napadlo. Nechces po navrate na Slovensko robit novinarku? Proste pisat clanky. Lebo ja absolutne zboznujem ten tvoj styl pisania.
    Inak toto je asi odveci, ale nemaju ti americania nejaky specialny accent?? Lebo ty to mozes porovnavat napriklad s Australiou, chapes, preto sa pytam… Ja tu zacinam nenavidiet tie useless phrases, ridiculous expressions a bloody idioms, ktore mimochodom pouziva kazdy brit v normalnej reci (moj ucitel ich priam miluje). No ale to je uz mimo temy.
    Kazdopadne dufam, ze budes pisat veeela, lebo si ani nevies predstavit ako debilne vyzeram ked sa tu smejem pred notebookom v mojej podkrovnej izbicke. Urcite by si sa na mne rehotala, ako obvykle.
    Tak teda…see you when I see you? Asi blbost, skratka a dobre, maj sa fajn! 😀

  3. vlado píše:

    si pisala, ze to boli vypredaje? aha:-)

  4. Ujcek píše:

    Cau neter, tej tvojej “slovencine” je coraz tazsie rozumiet ale este som to nejako zvladol.
    A video som pozrel odzadu dopredu, aby som zistil ze kde si vlastne zacala.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s