Vitam v Amerike

Hned na uvod vam poviem, ze sa nechystam pisat s diakritikou, kedze nemam ako pisat s diakritikou, kedze americania nemaju slovensku diakritiku. Mohla by som vam sem tam hodit nejaky apostrof, ak velmi chcete. Staci mi to oznamit.

Takze, 13. augusta som po 30 hodinach nespania KONECNE doletela do Sioux Falls.  Ale pekne po poriadku. Let bol jednym slovom katastrofalny. Prve lietadlo, ktore malo zamierene do Pariza bolo sice znesitelne, ale nemala som miesta vedla dievcat, ktore tiez leteli do Ameriky na rok. Hoci som mala mat. Ale pocit, ze som z okna videla Eifelovku dva milimetre vysoku, zahnal akekolvek ine obavy. Takze potom sme prisli do Pariza. (Ja a tie dve dievcata). Mali sme hodinu a pol na premiestnenie sa z jednej strany obrovskeho letiska (Charles de Gaulle) na druhu stranu letiska. Zvladli sme to na tesnotku, ale podarilo sa.

Potom sme mali pred sebou 9 hodinovy let do Detroitu, na kotry som sa tesila, lebo som mohla spat. Ha Ha Ha. Naivka. Samozrejme, sedela som vedla americanky, ktora mala male decko, take 10 mesacne asi, a dieta nemalo zrejme velmi rado lety. A mna po tom lete tiez presla chut na lietadla. A nespala som ani sekundu, pretoze vzdy ked uz som uz uz  zaspala, isiel okolo vozik s jedlom, a tomu som nemohla odolat:P
Potom sme dosli do Detroitu. Tam prisla skvela sprava, ze mi nedosiel kufor. Chapete, aka je pravdepodobnost, ze niekomu, kto ide na rok do zahranicia, stratia na letisku po ceste kufor? Velmi mala. A aka je pravdepodobnost, ze sa to stane mne? velmi VELKA. Povedali mi, ze mi zabudli kufor v Parizi a ze ho poslu najblizsim letom a o den neskor mi ho dovezu pred dvere. PRD. treti den a ja nemam kufor. Ani oblecenie, ani kozmetiku. Ja som vlastne bezdomovec, ktory ma domov, ale nema co na seba.

Potom prisiel bod zlomu, ked som uz zomierala od unavy a mala este 6 hodin tvrdnut na letisku v Detroite, nahnevana a bez kufra! to bolo nieco neprijemne. Po siestich hodinach nic nerobenia nas konecne naboardovali a stastne sme dve hodiny leteli do Sioux Falls. Tam ma cakala uz rodina, ktora ma privitala s kvetmi a ja som ich privitala s tym, ze nemam kufor. Tak sme to isli nahlasit niekde, kde nikto nebol a ten niekto, ked prisiel, nam dal nejake cislo, na ktorom sa mozme informovat o lokacii mojho kufra.

Amerika bola na prvy pohlad americka. Teply vzduch, i ked som priletela o deviatej vecer, domy boli typicke, bez plotov, rodina ma 4 auta, kazdy jedno, i ked Hannah( moja sestra) je len taka stara ako ja. Skola ako z hanny montany. Ano Lujzka, mam skolu ako z Hanny Montany. A kebyze chcem, tak mozem vyskocit na stoly a tancovat na nich ako v High school musical. TO si dovol.

Prvy den som bola totalne znicena, kvoli 7 hodinovemu casovemu posunu, ale aj tak som sa vecer bola pozriet  na Hannu, ktora nacvicuje kazdy den v Marching band. Tu je link. http://www.youtube.com/watch?v=aIUOkBNhwZ8 Je to celkom pozoruhodne a ja to budem robit pravdepodobne tiez.  Iba ma zabija to, ze oni maju skusku rano pred skolou o pol siedmej! a do ameriky som sa prisla vyspat!

Vcera som sa bola stretnut s hanninimi kamaratmi z tej marching band. Mali take typicke americke stretavky u niekoho doma, kto ma pintballovy automat, pingpongovy stol, telku s uhloprieckou 200 a kos na basketball. Samozrejme, vela plechoviek coca coly, skittles a pizza. Pointa tohto stretka bola, ze sme hrali olympijske hry. Mali sme niekolko disciplin, v ktorych sme sutazili( bolo nas asi 15). Napriklad basketball dvaja na dvoch(prehra), skok do dialky(prehra), pingpong(prehra), poker(radsej som sa nezucastnila), taka spolocenska hra apples to apples(prehra), improvizovane tancovanie. TAM som vyhrala ZLATU medailu. Normalne mi aj z youtubu pustili slovensku hymnu pri korunovacii ci medailizacii. Predviedla som im nieco zo svojich “bohatych” spolocensko tanecnych schopnosti a zatancovala som cacu:D

Vecer sme si zatriedovali rozvrh v skole, tak ako v americkych filmoch sme mali student parent teacher evening. Tam som si vybala predmety, ktore chcem mat, ako matematika(tazka), biologia(tiez najtazsia), divadlo, chemia(najtazsia), nejake pisanie eseji a francuzstina(hahaha, v tretom levele po troch rokoch nehovorenia francuzsky, okrem povedania bonjour letuskam v Parizi?) A tento rozvh mam mat kazdy den a oni pisu VELA eseji a domacich uloh na kazdy predmet. Takze bud prepadnem, alebo si zmenim rozvrh, lebo oni povedali, ze tri vedy, ako som si dala, vysoko neodporucaju. A ked sa pozriem na tu 600 stranovu ucebnicu z biologie a task hned na prvy den v skole, ktory som dostala, tak to neodporucam uz ani ja. SKola je nemozne velka, potrebovala by som kompas a mapu. Ucitelia vyzeraju byt sladki ako med, ale uz vidim, co sa skryva pod tvarou sladkeho chemikara Jarovski! Urcite nejaky sialeny doktor Who.

Co sa tyka mojich kufroch, volame na cislo, ktore nam dali kazdy den a uz treti den NEVEDIA, kde je moj kufor. Uz to ani len netusia. Proste ho stratili. A cena utechy je to, ze som si mohla nakupit oblecenie, ktore mi potom preplatia. Ale tak v tom kufri som mala PLNO oblecenia, nepotrebovala by som nic nakupovat, keby mi ho slendriani nezapotrosili.!

A este vam spomeniem rodinu. Mamina pracuje na polovicny uvazok niekde v kostole, oco robi v nemocnici nieco s rakovinou, Kit(18) odchadza na college studovat divadlo o tyzden a Hannah(16) chodi so mnou do skoly. Su vsetci perfetni a velmi mili, co je super. Dom maju krasny, mam manzelsku postel veeelku a vysokuuuu s veeeela vankusmi:) Maju aj psa, Tobyho, ktory dokaze robit kopu veci, ako gulat sa, prevraziat, dat highfive, kotrmelce. A nesmrdi. BODO, ber si priklad.

Takze takto by som v skratke opisala svoje styri dni na americkej pode, dalsi vyvoj udalosti a fotky k tomu, prirodzene, pripojim, hned ako to bude mozne. PAPA. L.

Reklamy
This entry was posted in Uncategorized. Bookmark the permalink.

3 Responses to Vitam v Amerike

  1. Lujza píše:

    Hello sister!

    Škola ako z Hannah Montana? To by som prežila. Síce mierne červená od závisti ale zvládla by som. Ale to tancovanie na stoloch! Kokso o tom snívam celý život! Myslím, že keby som to spravila na Metodke na stole s rozmermi 1cmx1cm 😀 tak by sa ten stôl najprv zlomil a potom by Čajka pukla zlosťou. Radšej poďme k tým kufrom: Na jednej strane to je fajn, nie? Môžeš si kúpiť značkové spodné prádlo 😀
    Inak to chceš pochodovať a hrať zároveň na klavír? Si môj vzor 😀 V každom prípade ti želám veľa šťastia s rodinou, školou a všetkým ostatným!

    Love,
    Lujza 🙂

  2. Ujcek píše:

    Super zaciatok Lubica, tesim sa na pokracovanie.

    Aka to je Hanna Montana skola?
    Bacha na tie koly a pizze.
    Budu aj fotky?

    Tvoj verny citatel ujcek.

  3. mamina píše:

    ako pozerám, Ľubinka, Toby je šikovnejší a zdatnejší ako ty – jedna výhra a 4 prehry v olympiáde …, no neviem, neviem. Skús zmeniť disciplíny – ako napr. gúľanie sa, prevracanie sa, highfive … – ale neviem, či by som riskovala 😛

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s